Macron v telefonáte s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom apeloval na "okamžité obnovenie rozhovorov" medzi Arménskom a Azerbajdžanom s cieľom nájsť "spravodlivý a trvalý mier". Vyzval tiež na "okamžité zastavenie ofenzívy", ktorú spustilo Baku.
Obdobnú výzvu na "okamžité ukončenie" vojenskej operácie adresoval Baku aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. "Spojené štáty sú hlboko znepokojené vojenskými krokmi Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu a Azerbajdžan vyzývajú, aby tieto operácie okamžite ukončil," uviedol Blinken.
Francúzsko ešte pred Macronovym vyhlásením vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby v súvislosti so situáciou v Karabachu zvolala mimoriadne zasadnutie. Šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová zároveň vyhlásila, že vojenská operácia Azerbajdžanu je "nezákonná, neospravedlniteľná a neprijateľná. Zdôraznila, že Baku nesie zodpovednosť za osudy Arménov v tomto regióne.
Azerbajdžan tieto vyjadrenia odsúdil ako islamofóbne. "Islamofóbna a proti-azerbajdžanská politika Francúzska, ako aj jeho neprijateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí Azerbajdžanu jasne ukazuje, že čím ďalej bude Francúzsko od tohto regiónu (Karabachu), tým lepšie," uviedlo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí.
Arménsko a Azerbajdžan sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne podpísal Ruskom sprostredkované prímerie s Arménskom.
