V prvom rade - ako ste prišli k menu Gea?
Môj otec Tibor Frešo, člen orchestra SND, študoval v Ríme, lebo na Slovensku nebola vysoká hudobná škola. Na akadémii spoznal jednu dámu, ktorá sa volala Gea. Jemu sa to nesmierne zapáčilo, lebo sa dá napísať aj notami - gé-é-a (smiech). Aj v živote som bola otcov miláčik, kým môj brat Fedor zase mamin.
Aké reakcie ste zažívali, keď ste sa predstavovali napríklad učiteľom v škole?
Každému som musela vysvetľovať, že nie som ani Gertrúda, ani Georgína, ale jednoducho Gea. Žiaľ, Gea nie je v žiadnom kalendári na okolí, a keď som bola pokrstená v Modrom kostolíku, tak ma zapísali ako Alžbetu.
Nevydali ste sa, keď ste stále Frešová?
Ale áno, dokonca dvakrát, ale myslím si, že po rozvode žena nemá nosiť mužovo meno, tak som sa vrátila vždy k svojmu priezvisku (úsmev).
Poďme sa však porozprávať o vašom bratovi Fedorovi. Ako ste vnímali jeho príchod na svet?
Som o štyri roky staršia, jeho príchod a prvé roky som príliš nevnímala. Viete, ja som bola aktívna v mimoškôlkarskych a mimoškolských aktivitách, hrala som divadlo, recitovala, spievala, chodila po vystúpeniach a prvé Fedorove roky ma minuli. Mali sme také oddelené bubliny aj neskôr, ja som žila v tej svojej múzicko-divadelnej, jeho strážila babička. Výraznejšie si spomínam, že bol veľmi zlý, a potom som ho vnímala už ako muzikanta.
