V dnešnom svete si musíme asi vážiť každú peknú myšlienku, pekné slovo a hlavne nádej, že všetko sa na dobré obráti. Vy o tejto nádeji a šťastí píšete vo svojej knihe Ako nájsť vnútorný pokoj. Aké máte ohlasy?
Sú to prevažne ohlasy od žien, lebo ženy zaujíma svet a rodina. Žena - matka nechce rodiť deti do vojen. Sú tam návody, ako byť šťastný. Píšem o tom, aby si ľudia dávali pozor na to, ako myslia a ako sa správajú. Byť šťastný a milovaný si vyžaduje, aby človek nemal konflikty na každom rohu s niekým alebo vo vlastnej rodine. Predovšetkým v rodine sa musíš naučiť vychovávať deti, nehádať sa, nebiť sa... Je to veľmi dôležité v partnerstve. Samozrejme, je to ťažké, keď jeden z partnerov je nevychovaný.
Je lepšie z takého partnerstva čím skôr vycúvať alebo sa snažiť za každú cenu vydržať?
Je hlúposť zotrvávať v takom vzťahu, kde môže jeden druhého utrápiť. V takom prípade je elegantný rozchod rozumný. Veľmi mi záleží na tom, aby boli ľudia k sebe slušní. Aby keď sa s niekým zhováram, díval sa mi do očí. Všetko to totiž tvorí imidž človeka. A každý chce byť milovaný, každý sa chce mať lepšie. V knihe sa zamýšľam nad tým, ako na to.
To sú všetko veci, ktoré sa síce ľahko povedia, ale ťažšie dodržujú...
Človek však musí myslieť sám na to, aký chce byť. Ja som tiež bola všelijaká, napokon, vraví sa, že mladosť – pochabosť. Veľa vecí mi, samozrejme, dala do vienka moja mama, ale ja som sa snažila poučiť z vlastných chýb. Ak som urobila chybu, snažila som sa ju nezopakovať. O rok mám výročie 60-ročnej kariéry, mám stále vypredané sály, ľudia chodia na koncerty, kniha sa predáva... Som za to nesmierne vďačná, ale určite som do toho veľa vložila aj ja, lebo chcem tu nechať nejakú stopu.
Ak by ste mohli dať návod na to, ako byť šťastná, čo by bola tá najdôležitejšia rada?
Že život je jeden veľký kompromis.
