Paradoxné je, že na druhej strane sú štáty, ktoré sa so zdražovaním vyrovnávajú oveľa lepšie ako my. Priemer eurozóny je totiž „len“ 5,5% inflácia, pričom nadol ju ťahajú napríklad Grécko (2,7 %), Belgicko (1,6 %), Španielsko (1,6 %) či Luxembursko (1 %).
Priemerný pokles je výraznejší, ako sa pôvodne očakávalo, a zároveň ide o najnižšiu hodnotu od vlaňajšieho januára. Najviac sa zvýšili ceny v kategórii potraviny, alkohol a tabak, kde medziročný rast dosiahol 11,7 %. Rástli ceny služieb o viac ako 5 %, ale, naopak, sa medziročne znížili ceny energií o 5,6 %. Na Slovensku sa síce celkové zdražovanie spomalilo na 11,3 % z májovej hodnoty 12,3 %, ale výrazne nižšia inflácia je v pobaltských krajinách, kde vlani patrila k najvyšším z krajín, ktoré platia eurom.
Národná banka Slovenska hovorí, že naša situácia súvisí s vývojom cien energií a potravín. „Slovensko je iné v dôsledku rozdielneho regulačného rámca cien energií,“ skonštatovali. Dôvodom je, že v iných krajinách sú ceny energií viazané na ich ceny na burze, u nás sú zastropované na rovnakej sume celý rok. Na burze pritom klesajú, u nás sa držia na zastropovaných cenách.
Ministerstvo financií SR a Inštitút finančnej politiky hovoria, že slovenská ekonomika v tomto roku stúpne, čo spôsobuje aj to, že nominálne mzdy vzrastú takmer o 10 %. Práve zdražovanie z nej výrazným spôsobom ukrajuje a reálne na výplatných páskach vidíme síce viac, no za tie peniaze si dokážeme kúpiť menej. Od roku 2024 sa však aj v reálnych mzdách vrátime k rastu.
