Odborári sú proti
Návrh kritizuje šéf lekárskych odborov a pediater v Nitre Peter Visolajský. „Pohotovosť, ktorá sa ide skracovať, nahrádzajú centrálne príjmy alebo detské oddelenia v nemocniciach a problém je, že centrálne príjmy sú už niekoľko rokov najvyťaženejšie v Európe. Skrátením hodín sa toto zaťaženie ešte zvýši,“ vyjadril sa pre Nový Čas.
Dopĺňa, že sa to môže odraziť aj na pacientoch, keďže preťaženie lekárov môže viesť ku chybovosti. Rovnako negatívne to môže ovplyvniť aj zamestnancov, ktorí už teraz musia zvládať obrovské množstvo pacientov a táto zmena by im len pridala ďalších.
Okrem toho je lekárov a sestier podľa Visolajského na centrálnych príjmoch čoraz menej, pretože nechcú pracovať v takýchto podmienkach. „Problém je, že ministerstvo síce komunikovalo s ambulantnými lekármi, ale nepýtalo sa na názor nemocníc, či sú schopné to zabezpečiť a v akom sú stave. Pýtam sa, či sa takto skracujú ordinačné hodiny aj v iných štátoch v Európe a ak nie, tak prečo sa to deje na Slovensku,“ reaguje. Zároveň uviedol, že rovnako, ako sú prepracovaní ambulantní lekári, ktorí majú vysoký vek, sú prepracovaní aj lekári pôsobiaci v nemocniciach.
Kraj súhlasí
Hlavný lekár bratislavského kraja Tomáš Szalay oponuje, že pediatrov je málo a plytváme ich silami na ambulantných pohotovostiach. „Chodí tam veľa ľudí s prípadmi, ktoré tam nepatria a nejde tak o efektívne využívanie kapacít, ktoré nám inde chýbajú. Rozumiem argumentom prečo je skrátenie ordinačných hodín navrhnuté. Väčšina návštev ambulancie prebieha počas služby, nie na jej konci, to znamená, že posledné dve hodiny nie sú až také vyťažené,“ dodáva Szalay. Centrálnym príjmom treba preto podľa neho pomôcť financovaním.
