Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, pripomenula, že Ukrajina patrí momentálne medzi najviac zamínované krajiny na svete, a to v dôsledku prebiehajúcej vojny rozpútanej 24. februára 2022 Ruskom, ako aj konfliktu, ktorý sa začal osem rokov pred inváziou - anexiou Krymského polostrova Ruskom.
Andrew Duncan, vedúci kyjevského oddelenia Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) pre znečistenie životného prostredia vojenskou činnosťou, novinárom v Ženeve prostredníctvom videokonferencie ozrejmil, že poľnohospodári na Ukrajine sa "denne musia rozhodovať, či budú riskovať svoje životy, aby mohli obhospodarovať svoj pôdu, alebo či budú riskovať stratu príjmov na zabezpečenie svojej rodiny."
Okrem okamžitých rizík, ktoré predstavujú nevybuchnuté alebo nastražené bomby a míny, poukázal tento predstaviteľ MVČK aj na rozsiahlu kontamináciu pôdy vojenskou činnosťou, ktorá si vyžaduje značné zdroje na prieskum veľkých pásov zasiahnutých oblastí, označenie polohy mín a následné odmínovanie.
"To by mohlo spôsobiť, že značná časť ornej pôdy bude nepoužiteľná na ďalšie roky," uvádza sa vo vyhlásení MVČK. Znížená výrobná kapacita by bola ranou nielen na domácej, ale aj na celosvetovej úrovni, keďže Ukrajina je jedným z hlavných svetových vývozcov obilia.
Úrodná černozem Ukrajiny "je kľúčová pre zabezpečenie cenovo dostupných dodávok obilia na výživu ľudí na celosvetovej úrovni," pripomenul Duncan. Konflikt na Ukrajine vyvolal obavy z globálnej potravinovej krízy, keď hlavné ukrajinské prístavy v Čiernom mori zablokovali vojnové lode ruskej armády.
Vlani v júli však bola podpísaná dohoda umožňujúca obnovenie vývozu ukrajinského obilia, ako aj paralelné memorandum o neobmedzenom vývoze ruských potravín a hnojív - aj napriek hospodárskym sankciám, ktoré Západ uvalil na Rusko za inváziu.
Na základe tejto tzv. obilnej dohody sa už vyviezlo viac ako 30 miliónov ton ukrajinského obilia, z čoho polovicu tvorila kukurica a viac ako štvrtinu pšenica. Platnosť zmienenej zmluvy, ktorá bola opakovane predĺžená, vyprší vo štvrtok.
