Umenie mlčať
Ján Lacko komentoval zo všetkých športov najčastejšie hokej. „Je to nádherná, dynamická hra. Ale komentoval som aj športy, o ktorých som až tak veľa nevedel, najhoršie bolo, keď nebol čas na prípravu. Komentoval som aj krasokorčuľovanie, ale len jeden prenos z amerického centra, tá dedina sa volala Takoma,“ prezradí. Ako rozpoznal jednotlivé skokové prvky?
„Našiel som spriaznenú dušu v ruskej komentátorke. Povedal som jej: ,Aňa, keď ma to nenaučíš do začiatku, tak koniec, ja to nebudem komentovať!‘ A ona vytiahla svoje papiere popísané azbukou a každú jazdu krasokorčuliarov som komentoval z tých jej poznámok. Samozrejme, veľmi oklieštene. Ale nikto z redakcie ani nikto iný negatívne nezareagoval na môj výkon.“ Ján Lacko patrí medzi tých žurnalistov, ktorí prechovávali, a vlastne dodnes prechovávajú úctu k základnému nástroju rozhlasového a televízneho komentátora – k jazyku. Vyznačoval sa kultivovaným prejavom a ovládal aj náročné komentátorské majstrovstvo – umenie mlčať.
„Pauza v pravú chvíľu zapôsobí viac ako vodopád slov,“ tvrdí. V tomto si bral príklad od svojho kolegu Karola Poláka († 81), na ktorom obdivoval jeho schopnosť povedať správnu informáciu v pravú chvíľu. „Vážil som si na ňom, že presne vedel, kedy má byť ticho. A toto, podľa môjho názoru, chýba dnešnej generácii komentátorov. Zahŕňajú nás informáciami, musia si však uvedomiť, že existuje internet, kde si to všetko môže každý nájsť, ak ho to zaujíma. Napriek tomu, že som teraz taký... povedzme takmer kritický, im držím palce. Rovnako ako našim hokejistom na majstrovstvách.“
