Vyhadzov z rádia
Prišiel však rok 1968... „Tam už nebolo možné vyberať si alebo sa rozhodovať podľa seba. Ja som mal svoj názor, rovnaký mali aj moji kamaráti z rozhlasovej a televíznej redakcie. Po rôznych úskaliach sme dali dohromady vysielací tím a vysielali sme. Zakrátko nám oznámili, že to bolo porušenie všetkých zákonov, ktorými sa riadi táto republika. Mňa vyhodili z rozhlasu v roku 1971. Už predtým ma upozorňovali a radili, čo mám urobiť. Pamätám si, ako mi jeden zvukár z rozhlasu povedal: ,Súdruh Lacko, mal by si založiť mládežnícku organizáciu v rozhlase!‘ Spýtal som sa ho, že akú. ,No, Socialistický zväz mládeže. Mám informáciu, že by sme ťa neposlali preč, že by ťa výbor akoby ochránil!‘ Tak som sa ho ešte raz spýtal – ochránil? A pred čím? Bola to fraška, moji kamaráti, kolegovia boli už medzitým vyhodení z práce. Ja som si myslel, že na mňa asi zabudli. Ale nie, nezabudli. Keď som odmietol založiť SZM na pracovisku, skončil som v parku na lavičke.“
Do televízie
Po tom, čo zostal bez práce, rozhodol sa odvážne, že ide do televízie. „Nebol som si istý, či ma televízia prijme, keď ma z rozhlasu vykopli, ale mal som guráž!“ zdôrazní a hneď, skôr však pre seba, dodá: „Alebo to bolo mierne zúfalstvo...“ V každom prípade, držal sa hesla: čo ťa nezabije, to ťa posilní. „Musel som to vyskúšať. Už predtým som s televíziou spolupracoval ako externý spíker, najmä na prírodopisných a iných dokumentárnych filmoch. Zarábal som viac, než som mal plat v rozhlase.“
Najdôležitejšia bola podľa Jána Lacka jedna debata s novým riaditeľom košického televízneho štúdia. „Pán Kováč bol taký partizánsky typ človeka, oddaný strane a vlasti. Nemal jednu nohu. Vyložil som na stôl všetky svoje karty. Vypočul si ma a hovorí: ,Súdruh Lacko, ja neviem, čo si ty robil v auguste ´68, ja som tu ešte nebol...‘ Vravím: ,Čo som robil? Bol som vtedy rozhlasový hlásateľ a hlásil som do toho istého mikrofónu ako váš terajší námestník!‘ O dva týždne mi zavolala jeho sekretárka: ,Jano, neviem, čo si povedal riaditeľovi, ale píšem ti zmluvu!‘ Myslím si, že riaditeľ si vo svojej prostorekosti uvedomil, že tam má námestníka, ktorý bol do funkcie povýšený, a mňa za rovnaký postoj vyhodili. Tak som nastúpil do košickej televízie, kde som pracoval šesť rokov.“
V hlavnom meste
Ambiciózneho hlásateľa a komentátora po čase prestalo baviť posielanie 30-sekundových šotov o vodnom póle, kým jeho kolegovia z Bratislavy chodili na olympiády. „Presťahoval som sa do hlavného mesta. Bolo to v roku 1976, v tom čase bol šéfredaktorom našej televíznej redakcie Tibor Donoval. Bolo to trochu adrenalínové, napokon, ako všetko nové.
