„Ak chce človek túto robotu robiť, nestačí len chcieť. Už Seneca povedal, že nič mi nebolo nemožné, pretože som chcel... To je dôležité - ak presvedčím ľudí, že sa zlepšujem, nie, že to robím dobre! To je základ ďalších krokov, ktorými sa dá prísť úspešne do penzie,“ zažartuje na vlastný účet, veď na dôchodku je už nejaký ten piatok. V bratislavskom televíznom košiari sa Ján Lacko udomácnil rýchlo, napokon, nebolo kedy dlho sa rozhliadať.
Olympiáda
Jeho prvou olympiádou boli zimné hry v Innsbrucku v roku 1976, na ktorých komentoval aj zlatú jazdu fenomenálneho zjazdára Franza Klammera. V tom istom roku cestoval aj na olympiádu do Montrealu, kam sa dostal vďaka náhode. „Pražský kolega, ktorý bol pôvodne nominovaný do televíznej výpravy, totiž ochorel, a tak namiesto neho poslali mňa,“ vysvetľuje Lacko, ktorý sa zdokonaľoval aj v komentovaní iných športov.
Zverili mu totiž komentovanie jazdeckých súťaží. A hoci koňa videl – zveličene povedané – naposledy v rodnej Santovke a o tomto športe nemal páru, naučil sa všetky jazdecké termíny, pravidlá, fakty, aby obstál aj pred odbornou verejnosťou. Išlo mu to, čo ho povzbudilo, a pustil sa do štúdia detailov o iných športových odvetviach, ktoré sa na obrazovke neobjavovali tak často ako futbal a hokej. „Postupne sa môj záber rozširoval aj o iné disciplíny, ako je gymnastika či spomínané lyžovanie. Alpské svahy a doliny som mal prelúskané lepšie než tie naše slovenské, pretože tam sa preháňala svetová športová elita!“
Dôležitá je otázka
Pri príjemnom rozhovore čas plynie rýchlo a stále je o čom hovoriť. Ako novinárov nás zaujímajú aj nejaké dobré žurnalistické rady od profesionála. Dostaneme protiotázku: „Viete, čo je najdôležitejšie na dialógu novinára s respondentom?“ Nečaká na odpoveď, ale odpovie sám: „Predsa otázka! Ak ju položíte v pravý čas, správnemu človeku, na správnom mieste, vtedy sa rozvíja dialóg tým najlepším spôsobom. Ale keď počujem otázku: Ako to vnímate? Tak ma nadvihuje. Čo je to za zbytočná fáza?! Často sa mi stane pri sledovaní športového prenosu, že mi kazí zážitok práve ten človek, ktorý to komentuje. Keď ma núti zamyslieť sa nad tým, čo dotyčný rozpráva do tej miery, že mi unikne ešte aj gól, to nie je v poriadku.“
