Systém by sa pritom mal využívať len výnimočne, napríklad v Nemecku a Holandsku ho nemajú vôbec. Upozornil na to Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA), ktorý je analytickou jednotkou Úradu vlády SR.
"Namiesto automatickej úhrady sú tak pacienti čoraz častejšie odkázaní na rozhodovanie od prípadu k prípadu. Vzniká tým riziko rozdielneho prístupu k pacientom, keď jednému môže byť liek schválený, inému zamietnutý," povedal na sociálnej sieti.
Za príčinu rastúcich úhrad na výnimku označil inštitút nedostatok peňazí na kategorizáciu inovatívnych liekov, pomalý proces kategorizácie či chýbajúce dáta o spotrebe liekov podľa diagnóz pacientov. "Posledné dáta o onkologických pacientoch sú z roku 2013. Bez aktuálnych dát štát nevie správne určiť priority pri kategorizácii. Do automatických úhrad sa môžu dostávať menej využívané lieky, ktoré odčerpávajú peniaze na potrebné inovatívne lieky," upozornil.
Slovensko podľa neho aj z týchto dôvodov zaostáva v počte dostupných inovatívnych liekov. "Na Slovensku bolo k januáru 2022 dostupných len deväť inovatívnych onkologických liekov, kým v Česku 27, v Maďarsku 20 a v Poľsku 17. Zaostávame dokonca aj za Bulharskom so 17 liekmi a Rumunskom s desiatimi liekmi," skonštatoval s tým, že Slovensko zaostáva aj v dostupnosti liekov na zriedkavé ochorenia.
