Z globálneho hľadiska sa najviac spomínajú domácnosti v Kanade, Švédsku či Nórsku, ktoré patria k najzadlženejším na svete. "Slovenské domácnosti, aj keď patria v regióne strednej a východnej Európy k najzadlženejším, by mohli čeliť miernejšiemu nárastu nákladov na obsluhu svojho dlhu," konštatovali Štefanides a Lehuta, pričom sa odvolali na prepočty NBS.
Pod drobnohľadom sú podľa nich aj takzvané "zombie" firmy, napríklad v USA, ktoré udržiavali pri živote len takmer nulové náklady na financovanie. Podiel firemných nesplácaných úverov môže rásť, čo môže zhoršovať situáciu bankám, ktoré im požičiavali. Rizikom sú podľa ekonómov VÚB dlhodobo aj verejné financie.
Riziko rastúcich nákladov na financovanie štátu sa podľa Horňáka týka aj Slovenska. "Aj v tieni súčasnej krízy a sprísňovania menovej politiky je fiškálna zodpovednosť čoraz dôležitejšia pre financovanie štátu a zodpovedný/transparentný plán na konsolidáciu je nevyhnutný," zdôraznil analytik Slovenskej sporiteľne. V dôsledku rastúcich úrokov predpokladá nárast výnosov slovenských štátnych dlhopisov bližšie k 4 %.
