Európska centrálna banka (ECB) je však vďaka odolnejšiemu bankovému sektoru v lepšej pozícii ako americký Fed a sadzby asi ešte bude zvyšovať, predpokladajú ekonomickí analytici. To bude mať vplyv na ekonomiku aj dlžníkov, či už domácností alebo firiem.
Vďaka rozdielom medzi európskym a americkým bankovým trhom si ECB mohla dovoliť v marci zvýšiť úrokové sadzby o ďalšieho pol percentuálneho bodu (p. b.) a ani do budúcnosti nenaznačuje kompromis medzi cieľmi cenovej stability a finančnou stabilitou, upozornili ekonómovia VÚB Zdenko Štefanides a Michal Lehuta. Šéf Fedu Jerome Powell naopak po nedávnom zvýšení sadzieb o štvrť bodu priznal, že kvôli stresu na bankovom trhu uvažovali aj o pauze v sprísňovaní menovej politiky.
"Rozdielna rétorika ECB a Fedu sa dá vysvetliť aj inou fázou cyklu zvyšovania sadzieb. Fed zvyšuje úrokové sadzby už od marca minulého roku a doteraz ich navýšil spolu o päť percentuálnych bodov. ECB sa k zvyšovaniu sadzieb odhodlala až v júni a doteraz ich kumulatívne zvýšila o tri a pol p. b.," priblížili analytici. V inej fáze je aj vývoj inflácie. Kým v USA jej medziročná miera klesá už od júla minulého roku, v eurozóne začala spomaľovať až v novembri. Jadrová zložka inflácie v menovej únii ešte stále rastie, kým v Spojených štátoch už takmer pol roka klesá.
Vrchol sadzieb ECB však už môže byť na dohľad, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Jej kľúčová sadzba v súčasnosti dosahuje 3,5 %, sprísňovanie menovej politiky v eurozóne môže podľa neho skončiť na úrovni 4 %. "Aktuálna situácia na trhoch je zo strany ECB sledovaná a v prípade potreby je odhodlaná prijať opatrenia na zachovanie cenovej a finančnej stability. V tejto súvislosti bolo zdôraznené, že bankový sektor eurozóny je odolný vďaka silným kapitálovým a likviditným pozíciám," doplnil.
