Vďaka Grékom
Egypťania však neboli s kvalitou svojho vína dostatočne spokojní, preto ho radi dovážali z Grécka. Grékom vďačíme za rozšírenie pestovania viniča ďalej do Európy. Spolu s Feničanmi dostali víno do celého Stredomoria, hlavne do dnešného Talianska, Španielska i Francúzska.
Neskôr, keď rímska ríša expandovala v Európe, sa ukázalo, že vína dopestované v severnejších regiónoch s vhodnou pôdou sú omnoho kvalitnejšie. Ideálnou oblasťou sa preto stalo údolie rieky Rýn, kde sa začal vinič pestovať už v 2. storočí nášho letopočtu. Dodnes patrí medzi svetovo najznámejšie.
Ako to však bolo s jedením hrozna? Je zaujímavé, že až do 16. storočia ľudia využívali hrozno primárne na výrobu vína, hoci už v staroveku občas konzumovali aj sušené hrozienka. Jedenie čerstvého hrozna ako pochúťky spropagoval až francúzsky kráľ František I., ktorý si na ňom veľmi rád pochutnával. Ak ho milujete aj vy, mali by ste vedieť, že najzdravšie sú odrody, ktoré obsahujú semienka.
Zopár zaujímavých faktov:
- Hrozno je najpestovanejším ovocím sveta.
- Z 1 tony hrozna vznikne 720 fl iaš vína.
- Strach z vína sa odborne nazýva oenophobia.
- Celosvetovo existuje 10 000 odrôd viniča.
- Tmavozelenú sklenenú fľašu na víno vymyslel Angličan sir K. Digby v 17. storočí.
