Emil Boček sa narodil 25. februára 1923 v Brne-Tuřanoch. V roku 1939 sa mu podarilo ujsť z protektorátu a pripojiť sa k československej armáde v zahraničí. V septembri 1940 dokončil kurz leteckého mechanika a prijali ho do RAF ako jedného z najmladších členov. Slúžil v pozemnom personáli 312. československej stíhacej perute RAF.
V roku 1943 nastúpil v Kanade na výcvik stíhacieho pilota a od októbra 1944 lietal v 310. československej stíhacej peruti RAF. Do konca vojny absolvoval 26 bojových letov. V auguste 1945 bol jedným z pilotov, ktorí preleteli so stíhačkami Spitfire z Británie do Prahy. „Mama ma vtedy po šiestich rokoch nespoznala po hlase,“ povedal v jednom z posledných rozhovorov pre server Seznam Zprávy.
Po vojne mal v Brne autoservis, ktorý však po Februári 1948 musel nechať znárodniť. Pracoval v ňom naďalej, no jeho podnik už patril do siete Mototechna. Po roku 1990 bol postupne povyšovaný až na hodnosť armádneho generála v zálohe a dostal najvyššie štátne vyznamenania. Od roku 2019 bol posledným žijúcim československým pilotom RAF.
