Zanechal tu však množstvo nádherných a vzácnych fotografií Tatier, portrétov aj dokumentárnych fotiek. Podrobne napríklad mapoval vznik a vývoj folklórneho festivalu vo Východnej, ktorého bol roky dvorným fotografom. K jeho nedožitým narodeninám teraz v Smokovci usporiadali výstavu. Ako zachytil milované miesta svojím umeleckým okom?
Na výstave vo Vile Flóra sa zúčastnil aj fotografov syn Vladimír (75), ktorý má podobizeň otca s fotoaparátom stále pred očami. „Či sme šli na túru do Tatier, alebo na výlet k vode, vždy mal pri sebe fotoaparát. K foteniu ho priviedla jeho mama, ktorá mu po základnej škole povedala, že našla taký odbor, ktorý bude mať určite veľkú budúcnosť, a poslala ho vyučiť sa za fotografa do Bratislavy do ateliéru Richarda Mazoucha a Emanuela Procházku. Otcovi sa to zapáčilo,“ prezradil.
V roku 1937 odišiel do Tatranskej Lomnice, kde sa v prízemných priestoroch Hotela Lomnica uvoľnil priestor. Mladý fotograf sa tu uchytil a prístupom a prácou si podmanil domácich aj turistov, ktorých chodil fotiť na roľu či do lesa. Rovnako ako domácich, ktorých snímal v ich prirodzenom prostredí, a fotky im následne doručil. Takto sa zblížil aj s tatranským a podtatranským autentickým folklórom.
Život pod Tatrami však nebol len plný idyly. „V roku 1948 prišlo k znárodňovaniu a otcovi štát zobral ateliér. Pričlenili ho k vtedajším komunálnym službám, no ponúkli mu, aby tam pracoval. Odmietol a dal sa na cestu umelca na voľnej nohe. Vytvoril tisíce fotiek a doma mám neuveriteľné množstvo negatívov,“ uzavrel Vlado.
