Prvá slovenská transfúzia krvi dopadla šťastlivo. Umierajúci reagoval na prvú dávku krvi od spolubývajúceho veľmi dobre a po druhej sa začal zotavovať. Presný dátum transfúzie ani mená pacientov sa nezachovali. V tej dobe išlo na Slovensku o jedinečný výkon. S transfúziami mali už niekoľko skúseností v Čechách a podávanie krvi sa pomaly rozbiehalo v zahraničí, ako o tom informovali odborné časopisy.
Netradičný bankár
Nebol to však jediný raz, čo profesor Kňazovický zachránil pacientovi život rýchlou transfúziu. O niekoľko rokov neskôr, už v Košiciach, sa počas operácie sa pacientke upchala striekačka s krvou. Keďže ako skúsený chirurg vedel, že má rovnakú krvnú skupinu, okamžite prerušil svoju prácu a nechal krv natiahnuť zo svojej žily. Operáciu potom úspešne dokončil.
Keď sa na druhý deň prezradil jeho netradičný lekársky postup, jedny z košických bulvárnych novín ho posmešne nazvali „krvným bankárom“. Ani netušili, že už čoskoro začnú po celom svete, paradoxne, vznikať krvné banky na úschovu tohto červeného zlata.
Doktor Kňazovický neostal len pri transfúziách, ale rozmýšľal dopredu. Snažil sa totiž zorganizovať transfúznu službu na Slovensku, aby bolo možné zachrániť čo najviac životov. V priebehu 30. rokov minulého storočia položil základy transfuziológie u nás v čase, keď sa táto časť medicíny rozvíjala aj vo svete a keď vznikali prvé krvné banky.
