Zaslúžil sa o rozvoj chirurgie, zdravotníctva a výchovy lekárov na Slovensku. Okrem prvenstva pri transfúziách uskutočnil v roku 1930 prvú sutúru srdca a v roku 1937 prvú perikardektómiu na Slovensku. Bol tiež priekopníkom angiografických vyšetrení. Jedna z jeho prác týkajúca sa angiografie mozgu sa dokonca dostala aj pred Nobelovu komisiu udeľujúcu cenu za medicínu.
Popri práci lekára sa venoval aj vede. Bol pri založení lekárskej fakulty v Košiciach a stal sa jej prvým dekanom. Výpočet jeho zásluh je poriadne dlhý. V roku 2013 po ňom pomenovali v Košiciach jednu z ulíc a Slovenský kríž udeľuje za bezpríspevkové darovanie krvi medailu profesora Kňazovického.
O mimoriadnej vitalite svedčí aj jeho láska k lyžovaniu, ktorému sa aktívne venoval ešte aj po 90. narodeninách. Jeho život sa skončil náhle po nešťastnej dopravnej nehode v lete 1987.
