Herecké umenie Vlada Černého (71) si môžete vychutnať aj aktuálne v kinách, pretože na filmové plátno po rokoch prípravy konečne prichádza komédia Villa Lucia, kde hrá postavu policajta darebáka.
Tvorcovia filmu vravia, že stavili na silné, charizmatické herecké obsadenie. Myslíte si, že charizma je dôležitá pre umelca?
Určite z herca na javisku a pred kamerou musí niečo vyžarovať. Je to dôležité preto, aby si vás divák zapamätal a aby vás vedel sledovať s istou náklonnosťou, alebo naopak. Nesmiete však byť taký nesympatický, aby divák odišiel kvôli vám z divadla. (smiech)
Môže byť charizmatický herec aj darebák? Alebo sa to vylučuje? Lebo napríklad vy hráte často záporné postavy.
Isteže, aj herec, ktorý hrá darebáka, by mal mať charizmu. Ide o to, aby bol uveriteľný a autentický v postave, ktorú stvárňuje. Ale keď hovoríme o charizme, neplatí to len pre umelcov, veď si vezmite – aj v bežnom živote je vám niekto sympatický na prvý pohľad, niekto nie. A ani na druhý pohľad nie... (smiech) V Gogoľových Mŕtvych dušiach, ktoré sme kedysi hrali, hovorí Nosdrev: „Teba, Čičikov, teba mám rád, a teba, Mižujev, teba neviem prečo, teba nemám rád.“ Tak to chodí.
Pýtam sa preto, lebo v najnovšom filme Villa Lucia hráte práve drsniaka, policajta. V tejto súvislosti ma zaujíma, či si vyberáte postavu podľa toho, či vás zaujme, alebo prikývnete na rolu aj v prípade, že sa vám veľmi nepozdáva, ale je dobre zaplatená?
Dôležité je, aby človek išiel do práce s radosťou. Preto je lepšie, keď sa mi scenár po prvom prečítaní páči. Isteže treba brať do úvahy aj to, s ktorým režisérom a s akým tímom idete spolupracovať. Často sa veci v scenári upravujú. Najmä v komédiách je samotný proces dosť zábavný. Vymýšľajú sa situácie často priamo na pľaci, aj herci prichádzajú s nápadmi, hoci mustra scenára je pevná. Zhodou okolností, práve film Villa Lucia sa pripravoval veľmi dlho a ja som bol pri tom, lebo režisér Michal Kollár prišiel za mnou s prvou verziou scenára tak dávno, že si to už ani nepamätám. (smiech) Môže to byť aj desať, dvanásť rokov. Odvtedy sa na scenári neustále pracovalo, mnoho sa zmenilo, zháňali sa finančné prostriedky...
Tak teda, v čom vás zaujala postava policajta Jánoša Ferencza?
Jánoš je celkom sympatický policajt, ktorý odchádza do dôchodku a chce si ešte pred odchodom poriadne prilepšiť. Vie, že vily v bohatej štvrti sú slabo zabezpečené, a tak bude hračka vykradnúť ich. Upozorňujem, že tu ide o komédiu, kde sú takéto plány prípustné. Jánoš nie je prvoplánový zločinec, ale vtipný človiečik, ktorý napriek všetkým prekážkam tvrdohlavo uskutočňuje svoj plán. Vznikajú veľmi komické situácie. No skutočné zázraky sa urobili v postprodukcii, teda v štúdiách. Napríklad sa virtuálne preniesla vila z Brna do Bratislavy a podobne.
Vlado Černý nám rozhovore prezradil, čo sa deje počas filmovacích prestávok a prehovoril i o náročnej stránke herectva. Pri téme politiky si nekládol servítku pred ústa a zaspomínal si aj na nebohého brata, bubeníka Juraja († 54). Celý rozhovor s hercom si prečítate v Novom Čase Nedeľa.
