Táto vrstva sa nachádza pod pavúčnicou (arachnoidálnou plenou) a je tvorená membránou podobnou lymfatickému tkanivu. Výskum vedcov z Rochesterskej univerzity bol zverejnený vo vedeckom časopise Science.
Autori v ňom skúmali vrstvy medzi troma mozgovými plenami – tvrdou mozgovou plenu (dura mater), pavúčnicou (arachoidea) a cievnatkou (pia matter). Pod arachnoidálnou vrstvou teraz našli subarachnoidálny priestor, ktorý je rozdelený vrstvou, ktorú nazvali ako subarachnoidálna lymfa podobná membráne (SLYM – Subarachnoidal Lymphatic-like Membrane).
A new anatomical membrane that protects the brain:
Møllgård et al. found a fourth meningeal layer (3 layers before, dura, arachnoid, pia mater) called the subarachnoid lymphatic-like membrane, SLYM provides fundamental insights into brain immune barriers and fluid transport. https://t.co/sutzJc7lnd pic.twitter.com/L20kXwBoDD— The Innovation | Medicine (@Innov_Medicine) January 8, 2023
Podľa vedcov je SLYM typom membrány, ktorá patrí histologicky k mezoteliálnym tkanivám, teda k typom výsteliek, aké nájdeme napríklad v pľúcach či srdci. SLYM je veľmi tenká membrána pozostávajúca z jednej vrstvy buniek (či niekoľko málo vrstiev) a obsahuje mnoho imunitných buniek. Autori z Rochesterskej univerzity predpokladajú, že táto vrstva by mohla byť dôležitá pre obranyschopnosť mozgu.
Imunitné bunky v tejto membráne môžu kontrolovať prenikajúci mozgovomiechový mok a hľadať v ňom známky infekcie. Naopak abnormality vo funkciách SLYM môžu byť príčinou mnohých ochorení, ako sú roztrúsená skleróza, infekcia centrálneho nervového systému a Alzheimerova choroba. „Táto vrstva teda predstavuje vrodenú imunitnú niku, ktorá má ideálnu pozíciu pre monitoring mozgovomiechového moku,“ tvrdia autori z Rochesterskej univerzity.
