TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Vojna na Ukrajine vyvolala najväčší spor medzi Ruskom a Západom od čias kubánskej krízy v roku 1962. Ruský prezident Vladimir Putin preto už minulý mesiac vyhlásil, že by krajina mohla zmeniť oficiálnu jadrovú doktrínu, ktorá stanovuje podmienky využitia týchto zbraní.
"Pokiaľ uvidíme, že výzvy a hrozby narastajú, znamená to, že môžeme upraviť nejaké časti (v doktríne) týkajúce sa načasovania využitia jadrových zbraní," uviedol v nedeľu Kartapalov. Predseda obranného výboru ruskej Štátnej dumy, ktorý v minulosti zastával pozíciu veliteľa ruských síl v Sýrii, však dodal, že je momentálne ešte skoro hovoriť o konkrétnych zmenách.
Súhrn pravidiel z roku 2020 stanovuje, že prezident môže zvážiť využitie jadrových zbraní ako odpoveď na jadrový útok, využitie iných zbraní hromadného ničenia či konvenčných zbraní voči Rusku, pokiaľ je ohrozená samotná existencia štátu.
Putin v júni však vyhlásil, že Rusko nemá potrebu použiť jadrové zbrane, aby si zabezpečilo víťazstvo na Ukrajine. Ide doposiaľ o najsilnejší signál Kremľa, že konflikt neprerastie do jadrovej vojny, aj keď zmeny jadrovej doktríny nevylučuje. Minulý týždeň dokonca uviedol, že zmena môže byť potrebná, keďže protivníci Ruska vyvíjajú taktické nukleárne zbrane.
Rusko a Spojené štáty sú najväčšími jadrovými mocnosťami, ktoré vlastnia takmer 90 percent všetkých jadrových zbraní sveta, uvádza Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). Ústav zároveň dodal, že v januári bolo celosvetovo na skladoch pripravených na možné použitie 9585 jadrových hlavíc z odhadovaného celkového počtu 12.121.
