Prikrmovanie je však podľa neho do veľkej miery aj otázkou osobného postoja či vzťahu k prírode. "Prikrmovanie je dôležité vzhľadom na to, že naša krajina sa mení. Kedysi bolo viac lúk, medzí a úhorov, rovnako bolo viac voľných chovov hydiny. Všade tam vtáctvo nachádzalo potravu," konštatuje Noga. Podotýka, že môže byť zároveň vhodným spôsobom, ako priblížiť prírodu deťom.
Na otázku, ktoré druhy vtáctva sú "najmaškrtnejšie", sa podľa neho odpovedať nedá. Je však pravdepodobné, že každému chutí niečo iné, teda tak, ako je to aj u ľudí. Potrava je pre každého rozdielna. "Sýkorka sa na jablku hostiť nebude, ale drozdy ho majú najradšej," približuje Noga.
Mlynárku dlhochvostú nájdeme podľa neho len na lojových guliach, sojky zasa z kŕmidla prvé zoberú arašidy. Pochúťkou pre mnohé druhy sú posekané orechy. Pripomína však, že ľudskými chuťami sa ani nemožno riadiť. "Všetko, čo je slané, sladké, korenené, údené – do kŕmidla nepatrí," zdôrazňuje.
