Tánička, ako ju volajú v pekárskej šou, pochádza z dedinky pri Mukačeve, čiže na Slovensko to mala naozaj len kúsok. „Kamarátka tu opatrovala deti a pred piatimi rokmi ma poprosila, či ju na mesiac nechcem vymeniť. Povedala som si, že to skúsim, aj som chcela niečo vo svojom živote zmeniť,“ začína svoje rozprávanie. „Napadlo mi tiež, že niekde poposielam životopisy. Ozvali sa mi a išla som robiť pre jednu bratislavskú cukráreň.“ Medzičasom sa presunula do inej reštaurácie, kde vyrába dezerty a jej sen je jasný – mať nejaký vlastný podnik: „To by som veľmi chcela, aspoň nejakú maličkú výrobňu cukroviniek,“ usmeje sa.
Kreslením si nezarobíš
Zaujímavé pritom je, že jej život sa pôvodne uberal úplne iným smerom. „Keď som bola malá, veľmi rada som kreslila, aj som chcela niečo podobné robiť v živote, no rodičia povedali: ´Kreslením si veľmi nezarobíš... treba niečo iné.´ Nakoniec som skončila ekonomickú vysokú školu a stala sa zo mňa účtovníčka.“ Živila sa takto celých osem rokov, no šťastná nebola. „Čísla ma vôbec nebavili, nudila som sa pri tom. Ani neviem ako mi potom napadlo, že budem robiť torty...“
Najskôr vraj piekla tortu vždy na synovcove narodeniny. „Bolo to asi tri roky po sebe a vždy som sa zaprisahala, že naposledy... Bolo to hrozné, zle vyzerala, trvalo mi to celý deň, všade bol neporiadok. No tá posledná mi vyšla celkom dobre, videli ju hostia a chceli takú aj oni. A keď som si dala nejaké obrázky na internet, rozbehlo sa to.“ Naplno pečie posledných desať rokov. „Moja mamina veľmi dobre piekla, ale skôr koláčiky na plechu, s čím mám ja problém,“ smeje sa. „Ale tie jej plnky som si dala do tort a postupne som sa naučila rôzne finty cez internet.“
