Majú to nesmierne ťažké. Ich život sa vlastne ani nedá nazvať životom, ale iba akýmsi živorením. Z hodiny na hodinu, zo dňa na deň... Obyvatelia ukrajinského mesta Kramatorsk v Doneckej oblasti už viac ako osem rokov žijú vo vojnovej zóne.
Raketa priletela, keď som bol na WC
Vladimir (58)
Invalidný dôchodca Vladimir (58) ostáva v Kramatorsku napriek neustálemu ruskému ostreľovaniu. „Nechcem sa odtiaľto sťahovať, lebo tu som doma. Nikoho som sem nepozýval, ani na nikoho nečakám, ani nechcem, aby sem niekto chodil. Chcem žiť normálne ako predtým. Môj jediný kamarát je môj psík. V našej bytovke sú z tridsiatich bytov obývané už len tri,“ povedal Vladimir, ktorý má penziu 2 000 hrivien, teda niečo vyše 50 €.
„Je to veľmi málo a žije sa z toho ťažko. Na večeru budem mať hrachovú polievku a ak budem mať šťastie, aj zemiaky. Ak sa jej, pravda, dožijem,“ trpko skonštatoval ťažko skúšaný muž, ktorý už nechodí do krytu. „Keď zasiahli vedľajšiu budovu, práve som spal, bolo to hrozné. Ale keď raketa trafila susedný hotel, bolo to ešte horšie. Priletela, keď som bol na toalete. Myslel som, že to je môj koniec,“ podotkol dôchodca.
