Kto mohol, ten z rozbombardovaného mesta už zutekal. Zostali iba tí, ktorí nevedia, kam sa podieť, alebo svoje rodné mesto jednoducho nechcú opustiť. Sú hrdí Ukrajinci a nehodlajú ustúpiť nepriateľovi ani o krok. V Kramatorsku nefunguje žiadny podnik okrem komunálnych služieb, ktorého pracovníci prevažne odstraňujú následky ostreľovania alebo čistia ulice.
Otvorených je len zopár obchodov. Viac ich ani netreba, lebo ľudia majú len minimum peňazí. Každú chvíľu počuť sirény varujúce pred raketovým útokom. Nikto však do krytu neuteká. Keby ľudia mali reagovať na každý varovný signál, ktorý sa ozve 4- až 5-krát denne, a vždy bežať do úkrytu, z ôsmich rokov by polovicu strávili v pivniciach. Takže veria, že ich raketa alebo črepina, nezasiahne. A to napriek tomu, že kráter po rakete majú aj priamo na námestí a zničených je veľké množstvo budov.
