V raketovom štarte im pomohla hlavne pandémia. Košičan Peter priznáva, že počas uplynulých rokov svet stratil hranice. “Z obývačky si zapnem počítač a mám online stretnutia s manažérmi, ktorí sa už nepýtajú, odkiaľ som. Práve to nám pomohlo preraziť aj v Amerike,” opísal východniar.
Len za dva roky sa im podarilo vybudovať firmu Mangata s 20-členným tímom, s ktorým vyvíjajú novú architektúru burzovej infraštruktúry a kryptomien. Ako prví na svete navrhli princípy, vďaka ktorým sa burzou nedá manipulovať s poradím a cenami objednávok. “Podarilo sa nám dostať do akcelerátora v americkej Silicon Valley a investor nám bez osobného stretnutia zveril 1,4 milióna eur na rozbehnutie. Keď sme po roku prišli s prvou poriadnou verziou nášho produktu, získali sme zdroje 4,2 milióna eur od investorov z New Yorku, Tokia, Šanghaja či Singapuru,” opísal Peter.
Košičan opisuje, že kryptomenové siete, ktorým sa venujú, sa dajú porovnať s minulou a súčasnou komunikáciou ľudí. "Kedysi sme si posielali listy poštou. Potom prišiel internet a ten nahradil fyzickú poštu tak, že si ju posielame cez internet a ten slúži ako sieť na prenos informácii. Naše kryptomenové siete sú niečo podobné, ale slúžia na prenos ekonomickej hodnoty. Cez sociálnu sieť alebo email dnes nemôžete medzinárodne poslať peniaze, lebo na to nie je dostatočná infraštruktúra. Veríme, že tieto kryptomenové siete nahradia bankovú infraštruktúru, ako internet nahradil papier. Už aj centrálne banky nasadajú na tento trend, čo znamená, že je to hudba relatívne blízkej budúcnosti," vysvetlil.
Unikátne riešenie proti hackerom pomohol Košičanovi vytvoriť jeho dnes už kamarát a vedecký talent Gleb Urvanov (30) z Ruska. Dlhé roky žil v Moskve, kde pôsobil aj ako vedec. “Odišiel som odtiaľ pred piatimi rokmi, lebo Európa je rajom pre medzinárodnú kooperáciu, ktorá je nevyhnutná pri práci s modernými technológiami. V Rusku s tým bol vždy problém, tam vždy tlačili na to, aby všetko bolo len vlastné, žiadne medzinárodné kontakty a na tento problém som narážal aj vtedy, keď som bol vedec na univerzite. Písal som odborné články, ale žiadna veda sa nedá robiť v izolácii,” spomenul Gleb.
Priblížil, že ako vedec pracoval v oblasti robotechniky, informačnej bezpečnosti i umelej inteligencie. “Vždy som ale túžil tvoriť produkty, ktoré by využívali moderné algoritmy na riešenie skutočných problémov,” povedal Gleb. Rozhodol sa prísť na Slovensko, aby tu začal podnikať. “Veľa ľudí si to tu možno ani neuvedomuje, ale na Slovensku máte naozaj dobré podmienky pre podnikanie a hlavne malý objem byrokracie oproti Rusku. Slovensko je jedna z mála krajín, ktorá cudzincov nediskriminuje v podnikaní, čo robia najmä západné štáty,” zakončil Gleb.
