Kto bol prísnejší rodič?
Samozrejme, mama, ktorá bola v rodine vodkyňa, pretože aj biznis potrebuje pevnú ruku a každý, kto pozná mojich rodičov, vie, že boli rozdielni. Mama bola tá ráznejšia, praktickejšia, ale, samozrejme, aj otec bol skvelý biznismen a manažér. Napokon, jeho programy, ktoré, mimochodom, záhadne zmizli z archívov, boli plné šou, od kostýmov cez choreografie až po vypracované aranžmány skladieb. U nás vládla priorita - umenie len ako zábava a koníček, ale živte sa niečím iným!
Napriek tomu ste sa vydali na spevácku dráhu.
V meste som stretla chalanov, ktorí mali kapelu - Sáva Popovič, Tóno Popovič, Mišo Gečevský - a len tak ma pozvali zaspievať si s nimi. Celé to bolo náhodné, ale na hudbe ma bavilo práve to, že môžem byť autorka a nielen interpretka. Asi som predsa len nejaké gény viac podedila po otcovi, lebo toto u mňa prevláda. S tatinom som spievala ako malinká, ale potom som študovala, a keď som mu naraz povedala, že budem mať koncert, skoro odpadol. Netušil, že skúšam s kapelou, nepovedala som mu to. Prišiel sa však pozrieť a páčilo sa mu to.
Aj ste si doma púšťali videá a hudbu z čias najväčšej slávy jeho orchestra?
Nemuseli sme, tí ľudia k nám chodili, poznali sme ich, ale ako som spomínala, videá sa stratili. Napríklad poukazoval aj na Evu Mázikovú, ktorá nielen spievala, ale dokázala urobiť šou. Lebo darmo, niektorá speváčka spieva zázračne vysoko, ale keď stojí ako tĺk, to ľudí nezaujme. Aj Evička Kostolányiová krásne tancovala, bola nádherná. Hovoril mi aj o závisti, keď napríklad nacvičovali celé dopoludnie a večer, keď išli hrať, mali rozštelovanú aparatúru a nedopadlo to najlepšie. Miloval džez, ale pop ho živil. No aj z popu dokázal urobiť zaujímavú šou. Veľa som sa od neho naučila. Keď už vyučoval študentov a bol dirigent, tak som naživo zažívala jeho prácu s hudbou a bola to veľká škola.
Aj ho trápilo po revolúcii, keď nastal boom zahraničnej muziky a on s mamou sa už venovali viac podnikaniu ako muzike?
Áno, bolo to náročné obdobie, ale bol adaptabilný, hrával ďalej, lebo stále hovoril, že treba veľa cvičiť. Mňa považoval za rebelku, ale hovorila som mu, že ani ty si nebol celkom nerebel! (smiech) Lebo spomínal, ako naučil speváčky počas pesničky lúskať prstami a dostali rok dištanc v televízii, lebo to bol protisocialistický prejav. V čase, keď sa na banány stáli rady v obchodoch, provokatívne naspievali pieseň Kúpte si banány! Tak som sa pýtala, po kom to asi mám? (smiech). Tá pieseň odznela raz v rádiu a okamžite sa stala neuveriteľným hitom, každý ju poznal. Dokonca, keď sme boli v New Yoku, taxikár ju poznal (úsmev).
