Najmä teraz, keď sa po operácii roztrhnutého predného krížneho väzu v kolene z vlaňajšieho októbra opäť postavil medzi tri žrde.
Ševčuk odchytal tri zápasy a v dvoch udržal čisté konto. Lepší návrat si nemohol želať. „Som spokojný. Hneď prvý duel proti Trebišovu mi vyšiel. Podržal som mužstvo a po dlhšom čase sme vyhrali. Navyše sme nedostali gól, čo sa nám dovtedy od začiatku súťaže nepodarilo ani raz,“ povedal Vadim pre Nový Čas.
Doma vo Vinnycii bol naposledy dva týždne pred vojnou. Predal byt a vrátil sa do Bratislavy. Po začiatku agresie chcel odísť a narukovať do armády. Zastavil ho telefonát od mamy, ktorá s jeho sestrou utekala na Slovensko. Ostal aj on. Zorganizoval zbierku liekov a zdravotníckeho materiálu pre ukrajinské nemocnice.
Rodák zo Záporožia spomína, že to boli pre neho veľmi ťažké časy. Doliečoval si zranenie a bál sa o svojich najbližších, ku ktorým mierili ruské tanky. „Mame a sestre s deťmi sa podarilo prísť na Slovensko. Z toho som bol nadšený. Sestra tu chvíľu pracovala ako kaderníčka. Keď okupanti ušli zo širšieho okolia Kyjeva, vrátili sa domov. Majú tam svoju prácu,“ vraví Vadim.
Vinnycia je stále častým terčom ruských rakiet, ktoré ničia nielen kritickú infraštruktúru, ale aj obydlia civilistov. Ševčuk je hrdý na ukrajinskú armádu a celý národ. „Hoci v meste už nie sú ruskí vojaci, nebezpečenstvo stále hrozí. Keď telefonujem s mamou, veľakrát hovor za zvukov sirény preruší a povie, že musí utekať do podzemného krytu. Mám o nich veľký strach. Už aby sa to skončilo a vyhnali sme ruských orkov preč,“ želá si brankár Petržalky.
VADIM V AKCII
Petržalka - Trebišov 3:0
Dubnica - Petržalka 1:0
D. Kubín - Petržalka 0:2
