Na okraji lesa blízko Tatranskej Lomnice sme nasnímali laň, ktorej chýbala časť zadnej ľavej nohy. Ako dokázala prežiť vo voľnej prírode?
Svedkovia, ktorí ju videli, hovoria, že sa nielen pokojne popásala, ale vedela dokonca aj pobehnúť. Hendikepovaná laň zaujala aj zoologičku Správy TANAP-u Eriku Feriancovú.
„Je to určite staršie zranenie a podľa fotiek je dobre zahojené,“ hovorí odborníčka. „Aj samotná laň je v dobrej kondícii. Ako prišla o časť končatiny, je veľmi ťažké určiť. Príčin môže byť veľa. Mohla to byť nejaká zrážka s autom, môže to byť následok útoku predátora alebo to môže byť aj zle strelená a následne nedohľadaná zranená laň, ktorá sa z toho nakoniec sama dostala a zotavila. Ako najpravdepodobnejší scenár možno považovať útok predátora. Ak by to bol následok napadnutia vlčou svorkou, tak ju niečo v útoku a prenasledovaní muselo vyrušiť. Rys si na takú veľkú laň málokedy trúfne. Sú to, samozrejme, všetko dohady. Presnú príčinu sa už nedozvieme,“ podotkla zoologička Erika.
To, že laň žije a rana sa neinfikovala a nezapálila, považuje za zázrak. Taktiež to, že sa dokázala odumretej časti zbaviť bez toho, aby ju zasiahla gangréna. Aký osud podľa nej invalidnú laň postihne? „Či bude mať aj naďalej toľko šťastia, ťažko odhadovať. Určite sa inštinktívne stiahne do blízkosti ľudí, kde je výrazne menšie riziko útoku predátorov a má tu okrem bezpečia aj dostatok potravy. Vidieť, že sa so svojím hendikepom naučila žiť. Určite by však napríklad neunikla napadnutiu svorkou vlkov. V tomto smere je príroda neúprosná,“ uzavrela.
