Už prvý onkologický ústav, ktorý vznikol v Bratislave v roku 1946, bol podľa neho na vysokej úrovni a patril k popredným pracoviskám. "Chodili sa sem školiť nielen lekári z Čiech, ale onkológovia z celého východného bloku," priblížil. Situáciu podľa neho ovplyvnilo ukončenie socializmu, ako aj rozpad Česko-Slovenska, čo spôsobilo nielen odliv mozgov do zahraničia a zmenu financovania.
Čo sa týka dostupnosti onkologickej liečby, "nožnice" medzi Slovenskom a svetom sa podľa jeho slov stále rozširujú, a to aj oproti susedným štátom vrátane Čiech, Maďarska alebo Poľska. "Napríklad v porovnaní s Českom. My sme boli lídri ešte za socializmu, no tým, že v ČR je dostupnosť liečby lepšia ako u nás, tak nás v niektorých aspektoch predbehli," skonštatoval.
Podotkol, že na Slovensku väčšinu moderných onkologických liekov schvaľujú zdravotné poisťovne na výnimku. "Výnimkový režim by sa mal týkať výnimočného pacienta. Teda, ak mám pacienta, ktorý sa v niečom odlišuje od normy, kde je liek schválený alebo registrovaný, tak by som mal žiadať ZP o schválenie," vysvetlil.
