Stále väčšie obavy vzbudzuje medzi vedcami vplyv extrémnych horúčav najmä na motýle. "Motýle patria k najcitlivejšiemu hmyzu, čo sa zmien teplôt týka," uviedol Magill. Vyššie teploty totiž môžu spôsobiť, že rastliny vykvitnú skôr a nie sú potom už v súlade s dobou, kedy motýle kladú vajíčka a metamorfujú. To znamená, že kvety, na ktorých sú motýle závislé ako na potrave, už odkvitnú.
Tento druh hmyzu sa potom musí živiť alternatívnou rastlinou, čo má veľký vplyv na jeho schopnosť rozmnožovať sa a prežiť. Problém môže prerásť v cyklus, keď motýle nemôžu získať potravu potrebnú na rozmnožovanie a rastliny nemôžu byť opeľované. Motýle, ako sú práve babôčky, ktorí sú známi dlhými migračnými cestami zo severu USA do Mexika, z tohto dôvodu môžu na svojej trase stratiť v čase prirodzenej migrácie tradičnú potravu.
Správa OSN z roku 2019 navyše varuje, že kvôli zrýchľujúcej sa klimatickej kríze hrozí v najbližších desaťročiach vyhynutie až jednému miliónu druhov. Napríklad včela medonosná začala vykazovať alarmujúci úbytok už v roku 2006. Od apríla 2020 do apríla 2021 prišli včelári v USA o približne 45 percent včelstiev, uvádza Poľnohospodárska fakulta Auburnskej univerzity, podľa ktorej je priemerná prijateľná obmena včelstiev približne 20 percent.
Výskum navyše ukázal, že parazity, ktoré zabíjajú včely, sa častejšie vyskytujú v teplejšom podnebí. Ak teda bude dochádzať k ďalšiemu zvyšovaniu teplôt, parazitom by sa mohlo dariť lepšie, čo by pre včely malo katastrofálne následky.