Čo ich naučili predchádzajúce vzťahy? Ako nastaviť partnerský vzťah tak, aby fungoval a aký majú názor na príchod potomka po štyridsiatke?
Stretávame sa presne rok po vašej svadbe. Čo sa zmenilo odvtedy, ako ste povýšili váš vzťah do stavu manželského sobášom v kostole?
Karin: Je to príjemnejšie. Hoci aj predtým sme žili v spoločnej domácnosti ako rodina, ale mali sme niekoľko situácií, keď sme museli vyriešiť nejaké problémy a vtedy ma Peťo upozornil, že už sme manželia a musíme to riešiť ako manželia. Vnímame to skôr cez pocity, cítime vnútornú pohodu a stabilitu. Alebo poviem to tak, ako to mnohí neznášajú - máme papier, ktorý pre niekoho možno nič neznamená, no pre druhého môže znamenať veľmi veľa. A my patríme do tej druhej skupiny.
Peter: Nejako veľa sa toho nezmenilo a navyše sme spolu už dlho. Dobré je, že sa pred sebou nemusíme na nič hrať. Máme svoje zásady a jeden druhého akceptujeme. Vieme, čo môžeme od seba očakávať. Máme kritické myslenie, nepreberáme myslenie druhých, ale svoje názory si vieme prediskutovať a často sa zhodneme.
Karin: Občas však Peter povie: Ale veď ty si si ma zobrala za manžela! Si moja manželka, toto nerob, toto rob, a tak ďalej... (Smiech)
Hoci tvoríte pár už osem rokov, predsa len, ako ste si, Peter, zvykali na publicitu a pozornosť po boku mediálne známej partnerky? Bolo to pre vás ťažké?
Peter: Ja som s tým problém nemal, lebo ani jeden z nás nemá za sebou žiadne kauzy, ktoré by na nás niekto mohol vytiahnuť. Išiel som do vzťahu s čistým človekom. Keď je človek zbrojnoš alebo koná ináč ako hovorí, ľudia voči nemu nemajú dôveru. To si ja nemôžem dovoliť, lebo reprezentujem moju ženu. Spoločenské stretnutia považujem trochu aj za pracovnú podporu. Stretávam ľudí, s ktorými potenciálne môžem spolupracovať alebo sme sa stretli pri práci už v minulosti.
Karin: Sme len obyčajní ľudia, ktorí vo svojom živote urobili aj krôčik vedľa, ale podstatné je, že sme si to veľmi rýchlo uvedomili a vrátili sme sa späť na cestu podľa našich morálnych hodnôt a zásad. Neomylní nie sme. Užívam si, že Peťo je spoločenský a priateľský. Z jeho strany to beriem ako veľkú podporu, ktorú som nikdy doposiaľ nemala a vôbec nezažila. Moji predchádzajúci partneri to odmietali, nechceli byť súčasťou môjho verejného života a ja som sa cítila byť veľmi osamelá.
Iskra medzi vami preskočila v zrelom veku, keď ste už obaja mali niečo za sebou. Bilancujete niekedy, ako by váš vzťah dopadol, keby ste sa stretli napríklad v dvadsiatke? Prišlo to v správnom čase?
Peter: Myslím si, že žiadne stretnutie nie je náhodné. Moja terajšia manželka už má čo-to za sebou a takisto aj ja. Bývalé partnerstvá a vzťahy nás niekam posunuli a toto je výsledok. Sme zrelší, skúsenejší a vieme si vážiť plnohodnotný vzťah.
Karin: Všetko, čo sa má v živote stať, sa stane. Človek, ktorý vám príde do života zostane s vami istý čas preto, aby vás niečo naučil, posunul, niečo vám odovzdal. Čo sa týka nášho zoznámenia, už roky sme sa pravidelne stretávali na akcii Ples Ružinovčanov. Ja som tam moderovala, Peťo fotil. Vždy som ho vnímala ako pekného muža, ale v súkromí som prežívala porozvodové obdobie a nechcela som sa viazať. Keď sme sa na plese na schodoch videli o rok, zrazu som pocítila ako medzi nami preskočila iskra. Odvtedy sme sa motali len okolo seba. Asi to potrebovalo medzi nami dozrieť.
