Rádiológ, ktorý pohladí aj ľudskú dušu!
Úryvok z básne
Ako tak čaká, znudene z okna pozerá,
akoby ktosi vonku zastená.
Na dvere zrazu klopať počuje,
i hrdinským hlasom spýta sa,
ktože to klope, kto tam je?
Vtom nežný a úlisný hlas mu odpovie.
To som ja, líška Bystruška,
pusti ma dnu prosím, strašná zima mi,
kožúštek mi nestačí,
dovoľ paprčky mi ohriať pri ohni.
Potom sa spolu ak chceš môžme hrať,
zalieča sa líška,
neublížim ti, mňa nemusíš sa báť.
Budulienko rozmýšľa, ako sa má zachovať,
spomenie na otca, čo mu často vravieva,
si chlap, slovo musíš dodržať.
Preto on líške takto odvetí,
nemôžem, neotvorím dvere ti,
starým rodičom som slovo dal,
keby porušil som sľub,
i ocko môj by sa nahneval.
