Vyplýva to z nového sociologického prieskumu, o ktorom v utorok informoval denník Kommersant. Denník doplnil, že podľa osloveného politológa tento zdanlivý rozpor súvisí s neochotou ľudí premýšľať o zložitých politických problémoch.
Skutočnosť, že značná časť Rusov by bola ochotná súhlasiť s dvoma úplne protikladnými rozhodnutiami Putina, môžeme podľa politológa Alexeja Makarkina vnímať ako prejav dôvery spoločnosti v prezidenta. Konkrétne sa v prieskume ukázalo, že 60 percent ľudí by súhlasilo, keby Putin "zajtra oznámil začatie postupu na Kyjev", 26 percent by bolo naopak proti. Lenže podobné výsledky zistili autori prieskumu aj pri otázke ohľadom Putinovho hypotetického rozhodnutia "zajtra" špeciálnu operáciu zastaviť - 65 percent ľudí by bolo za a 28 percent proti.
Makarkin v Kommersante uviedol, že na konci 80. a na začiatku 90. rokov minulého storočia, kedy sa rúcal komunistický režim, Rusi popri svojich každodenných starostiach museli zrazu riešiť nový problém, a síce prevziať zodpovednosť za svoje osobné rozhodnutia, čo u časti obyvateľstva vyvolávalo psychickú nepohodu. "Vtedy bol dopyt po tom, aby ľudia pri moci hovorili v televízii, čo má človek správne robiť. Ale vláda mlčala. Časť ľudí bola potom rada, keď sa objavil Putin, ktorý zodpovednosť prevzal," vysvetľuje Makarkin. Vďaka Putinovi mohli Rusi prestať premýšľať nad politickými otázkami a to je podľa politológa dôvod, prečo mu tak silne dôverujú.
Autori prieskumu zo spoločnosti Russian Field tiež upozorňujú, že od polovice marca sa pomer podporovateľov vojny na Ukrajine a jej odporcov takmer nezmenil. Vojnu, ktorú Rusko začalo na konci februára, teraz podporuje 69 opýtaných, proti je 23 percent respondentov. Väčšina mužov, 62 percent, by pritom nebola ochotná zúčastniť sa bojov na Ukrajine, pokiaľ by mala takúto možnosť. Prianie zapojiť sa bojov vyjadrilo 29 percent respondentov, najčastejšie ľudia vo veku od 45 do 59 rokov. Cez polovicu respondentov si pritom myslí, že operácia na Ukrajine sa príliš pretiahla.
