„Terapia spočíva v kontakte s chorým človekom, ktorý vníma kontakt s koňom všetkými zmyslami a špeciálne potom dotyk mu pomáha odbúravať nedôveru, strach, úzkosť a obavy,“ hovorí zástupca riaditeľky. „Svojím pôsobením prispieva dotyková hipoterapia k úspešnosti celkovej liečby. Veľakrát vidíme pacientov sa po dlhej dobe usmievať, je to pre nich nezabudnuteľný zážitok. Mnohí z nich mali s koňmi skúsenosti z mladosti. Stačí jediné pohladenie a pacientom sa rozžiaria oči.“ Rovnako to vidí aj Miloš Karell. „Dotyk s koníkom je pre takýchto ľudí veľmi vzácny. Odbúrava stres, uvoľňuje svalstvo a dokonca sa niektorým aj polepší,“ zdôveril sa nám.
Statočné zvieratká
Na všetky terapie treba pripraviť nielen personál a pacientov, ale aj samotné zvieratká. „Naša kobylka je plemeno írsky cop, volá sa Midi a má desať rokov. Všetci ju majú veľmi radi. Ona je mimoriadne empatická, trpezlivá a jej hodnota je nevyčísliteľná. Zoberie od tých ľudí všetko ich trápenie. Samozrejme, potom sa aj musí odpohybovať, aby aj ona dostala taký relax,“ vysvetľuje Miloš s tým, že to isté je aj so psíkom. „Je to novofundlandský pes, volá sa Scooby a má 2,5 roka. Je to záchranársky, plavecký pes, on má na nohách blany. Absolvoval výcvik a ľudí má veľmi rád.“ A treba dodať, že aj ľudia majú radi jeho. Spolu s Midi priniesli do hospicu záblesk svetla, šíria svoju pozitívnu energiu, pohodu, harmóniu a nádej...