„Pokiaľ viem, tak nikto na Slovensko nevozí zvieratká do hospicu. Bol to náš spoločný nápad s manželkou,“ hovorí Miloš Karell (43), ktorý je predsedom Občianskeho združenia Hipoško. „Robí sa to v zahraničí, u nás zatiaľ nie. Keď sme po prvý raz prišli za personálom hospicu, nevedeli si to predstaviť, bolo takpovediac zahalené rúškom tajomstva. Nakoniec sme však všetko dohodli a tie emócie boli neskutočné,“ prezradil Miloš.
Dojímavé stretnutia
Samozrejme, hospic sa na zvieraciu návštevu musel aj náležite pripraviť. Personál musel vyviezť klientov na posteliach pred budovu, kde ich už čakala kobylka so psíkom. Nasledovali nežné dotyky, hladkanie, túlenie, milé slová... Všetkým sa pri tom pohľade leskli slzy v očiach. Zvieratká akoby na chvíľu z pacientov vytiahli všetku bolesť a trápenie. Na ich tvárach bolo vidieť uvoľnenie, oči im žiarili, usmievali sa. Tento spôsob terapie si pochvaľuje aj Ľubomír Šarközy, zástupca riaditeľky v hospici.
