„Náklady pre kasu presiahli 4-tisíc korún. Mesto totiž platilo týždenne robotníkom 131 korún,“ doplnil historik. Voda nebola ani v hĺbke 320 metrov, čo je takmer 3-krát viac, ako je výška budovy Národnej banky SR.
Na jeseň roku 1908 sa zastavili práce na ďalšom hĺbení studne, ktorej dno bolo v hĺbke ťažko uveriteľných 375 metrov, čo je výška televíznej veže v uzbeckom hlavnom meste Taškent, alebo takmer ako Empire State Building.
Robotníci potom už len demontovali príslušenstvo. „Po tomto neúspechu začala mestská rada v Rimavskej Sobote pracovať na pláne vybudovania vodovodu,“ ozrejmil Gondáš s tým, že 375 metrov hlboká studňa mala byť úplne najhlbšou v celej monarchii.
„Otázne je, akou technikou sa vŕtala v tom období studňa a ako sa do tej hĺbky vkladali rúry,“ zamyslel sa historik, podľa ktorého sa mala studňa kopať na mieste terajšej mestskej tržnice, no dnes už po nej nie je ani stopa.
