"Strata genetickej čistoty pre kríženie s mačkou domácou môže spôsobiť stratu niektorých lokálnych adaptácií alebo zvýšiť prítomnosť škodlivých mutácií, ktoré sa vo vyššej miere vyskytujú u prešľachtených domácich mačiek," uviedla zoologička z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied ČR Jarmila Krojerová.
Výsledky výskumu podľa nej ukazujú, že výskyt hybridov je aspoň v niektorých oblastiach Slovenska vyšší, než je to napríklad v Nemecku. Oblasťou, kde bol výskyt hybridných jedincov najvyšší, sú Strážovské vrchy. Vedci tu zaznamenali štyri hybridy tvoriace 15 percent z celkovej populácie zachytenej v tejto oblasti. Naproti tomu v Nemecku rozsiahly monitoring odhalil, že podiel hybridných jedincov je maximálne 3,5 percenta.
K hybridizácii dochádza väčšinou v oblastiach, kde je nižšia početnosť divých mačiek a zároveň sa v lesnom prostredí vyskytujú zdivočené alebo túlajúce sa mačky domáce. V oblasti Bielych Karpát na slovenskej strane hybridného samca odborníci dokonca zachytili pomocou fotopasce pri párení sa so samicou mačky divej. "Párenie dokazuje, že sa hybridní jedinci ďalej zapájajú do reprodukcie, čím šíria cudzorodé gény do ďalších generácií," priblížil Pavel Dekár z Hnutia DUHA Šelmy.
"Podrobný monitoring mačky divej pomocou chlpových pascí a fotopascí s následným využitím analýzy DNA je jedinou možnosťou, ako nielen odhaliť podiel hybridných jedincov, ale tiež zistiť početnosť mačky divej či mapovať prítomnosť mačiek domácich v lesnom prostredí," dodal zoológ bojnickej zoo Branislav Tám, ktorý koordinuje monitoring v oblasti Strážovských vrchov.
Projekt "Hľadáme mačku, pozor, divú!" realizujú Ústav biológie stavovcov Akadémie vied ČR, Národná zoologická záhrada Bojnice a Hnutia DUHA Šelmy s finančnou podporou z programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-CZ 2014 - 2020. "Zameriava sa na výskyt tohto vzácneho živočícha predovšetkým na moravsko-slovenskom pohraničí, ale zoológovia zbierajú informácie o výskyte mačky divej aj z iných častí Českej republiky a Slovenska. Hoci projekt sa v tomto roku končí, vedci chcú v monitoringu pokračovať. Významne môže pomôcť aj verejnosť," dodal Procner.
