Informovali o tom tlačové agentúry AP a AFP. Do úradu prezidenta navrhol 55-ročného Begaja socialistický premiér Edi Rama. Zákonodarcovia ho však zvolili až vo štvrtom kole hlasovania; podporilo ho 78 z celkovo 140 poslancov. Svoj päťročný mandát prevezme od Ilira Metu.
Napriek tomu, že funkcia prezidenta Albánska je značne symbolická, hlava štátu má právomoc menovať troch z deviatich členov ústavného súdu. Najväčšou politickou mocou disponuje parlament. Zatiaľ čo Begaj krátko pred zvolením odstúpil z postu šéfa ozbrojených síl, vo svojej novej funkcii sa po inaugurácii, ktorá sa bude konať 24. júla, stane vrchným veliteľom ozbrojených síl.
Begaj, vyštudovaný lekár, sa stane v poradí ôsmim prezidentom postkomunistického Albánska a tretím z radov armády. Albánsko je členom NATO od roku 2009 a usiluje sa aj o členstvo v EÚ. Albánskemu parlamentu sa v pondelok nepodarilo zvoliť nového prezidenta tejto balkánskej krajiny, pretože ani do tretieho kola nebol nominovaný žiadny kandidát.
Vládnuca Socialistická strana Albánska (PS) a opozícia nedokázali dosiahnuť kompromis a nenavrhli žiadneho nezávislého kandidáta, ktorý by nahradil Metu. Ústava predpokladá päť zasadnutí pre voľbu prezidenta, pričom v prvých troch kolách musí víťaz získať najmenej tri pätiny hlasov, čo znamená podporu 84 poslancov. V posledných dvoch kolách stačí len väčšina hlasov, teda podpora 71 zákonodarcov. Vládnuci socialisti majú 74 zo 140 parlamentných kresiel.
Hoci v prvých troch kolách neboli odovzdané žiadne hlasy, právna komisia parlamentu napriek tomu považuje tieto hlasovania z formálneho hľadiska za vykonané. Meta, ktorý sa stal prezidentom v roku 2017, bol pred založením malej ľavicovej strany Socialistické hnutie za integráciu (LSI) členom PS. Ako prezident sa pravidelne dostáva do konfliktov s vládou a nemá jej podporu pre druhé funkčné obdobie.
