Potom sa vrátila do Brna, kde odmietla ponuku štúdia na JAMU a pôsobila v Divadle bratov Mrštíkov. Stvárnila tam napríklad Terezku v Tylovej Lesnej panne alebo Candidu v Goldoniho komédii Vejíř. Z Brna odišla do divadla F. X. Šaldy v Liberci, kým ju Ján Schmidt prijal do Štúdia Ypsilon, kde Durnová pôsobila takmer dve dekády. Hrala okrem iného Julinku v Schmidtových Trinástich vôňach, Annu Máriu v Kovářovi Stelzigovi Václava Kaplického alebo Čarodejnicu v Makbethovi.
Medzitým tiež hrala Irinu v Troch sestrách v Divadle Za bránou v legendárnej inscenácii Otomara Krejči. Po Nežnej revolúcii pracovala v Činohernom štúdiu Ústí nad Labem a v Divadle ABC, v roku 2000 absolvovala štúdium na Katedre autorskej tvorby a pedagogiky na DAMU. Do Mahenovej činohry vstúpila v roku 2006 ako Matka Kuráž v Kačerovej inscenácii hry Matka kuráž a jej deti. V Národnom divadle Brno patrí medzi jej úlohy napríklad Vojvodkyňa z Yorku v Richardovi III., Ľudmila Karásková v adaptácii románu Hana alebo Magdaléna v Topoľovej monodráme Sťahovanie duší.
Stvárnila aj rad filmových či seriálových úloh. Diváci ju môžu vidieť napríklad v snímkach Skalpel, prosím, Početí mého mladšího bratra alebo Sedm hladových. Naposledy si zahrala v celovečernej rozprávke Najväčší dar.
