„Pri určovaní maximálnej výšky budov sa zohľadňuje aj územie, kde sa môžu viacposchodové stavby postaviť. Napríklad na pravom brehu Dunaja v centre mesta nie je možné prekročiť nadmorskú výšku 260 m a pri umiestňovaní stavieb je nevyhnutné rešpektovať dominantný prírodný prvok, ktorý tvorí porast lužných lesov,“ spresnila Schmucková.
Pri zohľadnení všetkých parametrov by najväčšie budovy mali stáť pri nákupnom centre Nivy, pričom by mohli byť vysoké max. 160 m. Už teraz v okolí Nív stoja viaceré - Klingerka či Nivy Tower. Mimo konkrétnych maximálnych výšok pre jednotlivé budovy stanovuje štúdia pre územie Bratislavy 5 výškových hladín, podľa ktorých sa určí výška zástavby v danom území.
Malo to prísť skôr
Ján Buocik, mestský poslanec, predseda krajskej komisie dopravy
V prvom rade je dôležité povedať, že štúdia má zatiaľ len odporúčací charakter, teda nebola ešte definitívne schválená. Určite je to krok správnym smerom, no v každom prípade malo mať mesto podobný plán schválený oveľa skôr. Existujúcu výstavbu výškových budov v Bratislave a obrovské financie do nej vložené to totiž už neovplyvní. Navyše, ak chce developer niekde stavať výškové budovy, mala by tam byť najskôr funkčná dopravná infraštruktúra. Napríklad konkrétne na Nivách by mala byť najskôr vyriešená trasa električky, ktorá sa však ešte ani nezačala stavať.
