Stavby by sa tak po novom mali budovať s väčším ohľadom na panorámu mesta, ale aj s prihliadnutím na dominanty, ako sú Kamzík či Bratislavský hrad. Najvyššie budovy budú môcť investori stavať pri nákupnom centre Nivy, v iných častiach budú určujúce výškové zóny.
Pri pohľade na panorámu Bratislavy s jej výškovými budovami to niekedy vyzerá, akoby si pri plánovaní výstavby architekti iba hodili kockou. To by sa však mohlo čoskoro zmeniť. Vznikla totiž urbanistická štúdia výškového zónovania, ktorá odporúča pravidlá pre maximálnu výšku nových budov, ale aj pre tzv. stabilizované územia, kde sa výškové budovy stavať nesmú.
„Takéto usmernenie hlavnému mestu dlhodobo chýbalo, čo sa mnohokrát odzrkadlilo v nekoncepčnej výstavbe nových budov. O transparentné pravidlá pre výškovú zonáciu sa Bratislava usiluje posledných desať rokov,“ priblížila Dagmar Schmucková, hovorkyňa mesta. Hlavným cieľom výškovej zonácie je, aby sa zachovala panoráma mesta s charakteristickým črtami v podobe Malých Karpát či Bratislavského hradu.
Pri určovaní hornej hranice výškových budov štúdia rozdeľuje mestské dominanty na dva typy. Lokálne dominanty (sú pozorovateľné zo vzdialenosti 5 km a menej) a celomestské dominanty (zo vzdialenosti 10 - 15 km, sú súčasťou identity mesta).
Najvyššie na Nivách
Maximálna výška pre lokálne dominanty je v štúdii určená vnútorným nádvorím Bratislavského hradu s nadmorskou výškou 226 m, čo predstavuje výšku budovy 90 m. Pri celomestských dominantách je kľúčová silueta Malých Karpát a zachovanie pohľadu na ich zalesnené časti. Ide o nadmorskú výšku 260 m, čo predstavuje relatívnu výšku 120 m. Dôležité sú tiež letové a prevádzkové služby medzinárodného Letiska M. R. Štefánika, pre ktoré predstavujú výška 309 m n. m., relatívna výška 169 m, neprekročiteľné maximum na území mesta.
