Belosi boli počas 42 rokov v Juhoafrickej republike privilegovaní, černosi boli vytláčaní na okraj spoločnosti. V Juhoafrickej republike bol apartheid štátnou politikou v rokoch 1948 až 1990. Podľa Unicefu sa v krajine uplatňovala skôr. Prejavoval sa napríklad oddelením dopravných prostriedkov pre belošských a takzvaných „farebných“ obyvateľov. Černošské obyvateľstvo, aj napriek tomu, že bolo vo väčšine, malo zakázaný prístup do reštaurácií, kín, parkov, pláži škôl, nemocníc a iných zariadení a verejne prístupných miest určených belochom.
Nemocnice a školy určené pre pôvodné obyvateľstvo boli podstatne menej vybavené než tie, ktoré mohli využívať belosi. Rastúci medzinárodný tlak prinútil krajinu politiku apartheidu v 80. rokoch zmierňovať. Juhoafrický prezident Frederik W. de Klerk od roku 1989, ihneď po nástupe do úradu, apartheid odsúdil a dal z väzenia prepustiť Nelsona Mandelu. To vyvolalo obrovské nepokoje medzi ľuďmi. Kvôli politickej nestabilite a násilným zrážkam na začiatku 90. rokov však zomrelo viac osôb než v predchádzajúcich 42 rokoch. Nástupom Mandelu do prezidentského úradu v roku 1994 bol juhoafrický apartheid definitívne zrušený.
Čo bol apartheid
- slovo pochádza z afrického jazyka - znamená odlúčenie alebo oddelenie
- oficiálnou štátnou politikou Juhoafrickej republiky bol v rokoch 1948 až 1990
- približne na 13 % územia boli zriadené bantustany, černošské rezervácie
- v krajine boli dopravné prostriedy rozdelené pre belochov a černochov
- černosi nemali prístup do reštaurácií, parkov, na pláže či do nemocníc
