„Štát a samosprávy by mali dobre poznať potreby ľudí na úteku a mali by sa medzi sebou vedieť koordinovať a postupovať spoločne, aby sa pomoc zbytočne neduplikovala a každý vedel, čo robí. Mali by mať dopredu identifikované priestory na ubytovanie, pripravené sklady, psychosociálnu podporu, ale tiež mať na jednom mieste všetky dôležité informácie,“ dodáva Kačmárová z Človeka v ohrození.
Podľa Krčméryho niektoré problémy môžu paradoxne vyplývať aj z toho, že sa každý snaží hekticky pomôcť, ako len môže. „Keď je veľa zložiek, tak pri tom vzniká aj zdanie disharmónie v koordinácii. Posilnil by som však počty hraničnej a cudzineckej polície, ktorí sú za 14 dní do značnej miery vyčerpaní. Vyslal by som tiež tzv. vysunutý hotspot so súhlasom ukrajinskej strany na druhú stranu hranice, aby pomáhali ženám a deťom, čakajúcim často v mraze,“ hovorí známy infektológ.
Vláda musí vysvetľovať
Podľa sociológa Michala Vašečku to, že gro činnosti na hraniciach spočiatku vykonávajú mimovládne organizácie či samosprávy, nie je anomália. „Je to do istej miery prirodzené, tak je to všade vo svete. Nikdy vláda nie je schopná reagovať rádovo v hodinách, ale vždy je to občianska spoločnosť, ktorá zareaguje okamžite. Takže ja by som to skôr obrátil, že je pekne vidieť, ako dobre, kvalitne a širokospektrálne je vybudovaná slovenská občianska spoločnosť,“ hovorí Vašečka.
Vláda podľa neho teraz v mnohých oblastiach pomoci nemusí sama odznova nič rozbiehať či iniciovať, ale „skôr sa snažiť vstúpiť do toho, čo už je rozbehnuté, priniesť peniaze a zamerať sa na veci, ktoré sú visia s prácou polície, prípadne armády“. Aj podľa Vašečku sa však už teraz treba pripravovať na to, čo môže prísť v blízkej budúcnosti.
„Myslím si, že niečo také ako krízový štáb by bolo veľmi žiaduce. Doteraz sme mali skôr skúsenosť s Ukrajincami, ktorí mali kam ísť, bolo to o sceľovaní rodín a tak ďalej. Ale keď sa pohnú ľudia, ktorí naozaj nebudú mať kam ísť, tak tá výzva bude nepomerne väčšia,“ varuje sociológ.
