Pôrod v aute nezažije hocikto. Vy by ste si ako odškodné symbolicky zaslúžili každý rok nové auto...
(smiech) Povedzte Filipovi. To mi ani nenapadlo. Musím povedať, že často mávam také záblesky, vynárajú sa mi flashbacky z toho momentu. Bolo to naozaj ako vo filme a veľmi silné! Dodnes sa mi nechce veriť, že sa to naozaj stalo a že sme to takto zvládli. Myslím seba a svoju dcéru! Ďakujem bohu a všetkým anjelom, že pri nás stáli! S odstupom času som však za tú skúsenosť veľmi vďačná, dalo mi to veľmi veľa a myslím, že nič silnejšie už nezažijem, teda dúfam. (smiech) Dalo mi to veľkú sebadôveru a uvedomila som si, čoho je žena schopná. Nielen ja, každá žena. Je to animálny pud a nič iné v danej sekunde človek nerieši. Žena je veľmi silné stvorenie.
A keď si pomyslíte na prípadný tretí pôrod?
Stretávam sa s otázkami, či už sme skončili, a, poviem úprimne, keď som začala posúvať ďalej detské veci, tak mi napadlo: Toto je fakt koniec? Ja už nebudem mať nikdy dieťa? Momentálne si to však fakt neviem predstaviť. Myslím, že práve teraz začíname byť v období, keď je to lepšie, keď začínajú byť deti naši parťáci... Ale ja nikdy nehovorím nikdy, myslím, že ma to ešte určite niekedy chytí, len skĺbiť s tou mojou prácou rodinný život je veľmi náročné.
