Dôvodom nezvyčajne vysokého počtu svadieb v takýto deň je podľa vedúcej staromestskej matriky Márie Zapletalovej práve magický dátum. Medzi snúbencami sú takéto dátum veľmi obľúbené, a to viac ako Deň sv. Valentína.
"Po prvý raz sme mali takýto boom 9. 9. 1999. Vysoký počet sobášov sme mali napríklad aj 2. 2. 2002, 20. 2. 2002 či 20. 12. 2012," priblížila Zapletalová. Na rozdiel od minulosti, najmä po novembri 1989, keď budúcich mladomanželov lákal aj dátum 14. februára, už tento deň ako sobášny nie je v súčasnosti až tak preferovaný.
Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej priťahovali magické dátumy a mágia ako taká ľudí odjakživa. A práve dvojka je najmä pri sobášoch vnímaná veľmi pozitívne. "Ide o párové číslo a do manželstva vstupujú dvaja ľudia. Samozrejme, čím viac dvojok, tým je účinok mágie čísel silnejší, a tým bude ten zväzok pevnejší," skonštatovala Nádaská.
Podotkla, že takéto dátumy si ľudia nevyberajú len na uzavretie manželstva, ale napríklad aj na uzatvorenie dôležitého obchodu či iné vážne životné rozhodnutie. Etnologička je presvedčená, že viera v mágiu čísel je zakotvená v ľudskom podvedomí. "Sme dnes síce racionálni ľudia a keby sme spýtali, prečo si vybrali práve tento dátum, povedali by, že preto, lebo sa im páči. Ide však o podvedomé rozhodnutie," vysvetlila Nádaská.
Na otázku, ktorým číslam či dátumom sa pri dôležitých životných rozhodnutiach ľudia najčastejšie vyhýbajú, povedala, že klasicky najmä číslu 13. V kresťanskej tradícii je rovnako zlým dňom na vstup do manželstva piatok. Vyplýva to podľa nej z faktu, že v piatok bol ukrižovaný Kristus.
Okrem čísel ovplyvňujú počet sobášov aj vonkajšie okolnosti. Napríklad nástup pandémie nového koronavírusu spôsobil snúbencom podľa mestskej časti značné komplikácie, čo sa prejavilo aj na ich zníženom počte. "V roku 2020 bolo v Starom Meste len 386 obradov (civilných 219 a cirkevných 167), čo bolo o 113 menej ako v roku 2019. V roku 2021 počet obradov mierne vzrástol na 410," doplnila Zapletalová.
