Čo vám prebehlo hlavou, keď vaša ,malá Peťa‘, ktorú ste v detstve trénovali, získala na ZOH v Pekingu zlato?
Mysľou mi zrazu preletel celý proces Petinej cesty a usilovného snaženia. Od čias, keď som bol jej trénerom ešte v prípravke, ale aj prvým rokom počas juniorského obdobia až po všetko, čím si za ten čas prešla. Tá zlatá medaila za slalom skutočne visí na správnom krku a zaslúžene. Peťa išla od začiatku ako píla a najmä v poslednej časti slalomu sa preukázala jej sila, mentálne schopnosti a vôľa vyhrať. Má výnimočný talent a bodaj by sme mali takých lyžiarok čo najviac. Nechcem byť príliš skeptický, ale, bohužiaľ, asi dlho nebudeme mať takúto reprezentantku.
Okrem ZOH v Pekingu Peťa reprezentovala Slovensko aj na ZOH v Pjongčangu v roku 2018 a na ZOH v Soči v roku 2014. Hoci v oboch prípadoch bola favoritkou, medailu si domov neodniesla. Čo zlyhalo?
Už dávnejšie sme sa s jej otcom Igorom rozprávali o tom, že prvá olympiáda bude pravdepodobne hlavne o tom, že Petra ju len okúsi. Počas druhej olympiády bol na Petru vyvíjaný obrovský tlak, lebo v tom čase už vyhrala nejaké Svetové poháre. Bola však mladá a tomu tlaku podľahla. Naše predpovede už vtedy zneli, že úspešná bude až tretia a nadchádzajúca olympiáda.
Ako si spomína na prvý moment, keď sa mu Petra ako štvorročná dostala pod ruky? Bolo už vtedy cítiť, že to raz dotiahne ďaleko? Mali pred súťažnými štartmi aj nejaké spoločné rituály? Čo sa v prípade Petry zmenilo od ZOH v Pjongčangu v roku 2018 a ZOH v Soči v roku 2014?
Dočítate sa v Novom Čase Nedeľa
