Ten mu nezmizol z tváre ani keď prišla koronavírusová pandémia a začal prichádzať o pracovné príležitosti. Ako otec štyroch detí sa musí naozaj obracať. Pandemické obdobie vníma ako jedno z najťažších vo svojom živote. Nedal sa ním však zlomiť, ale začal aktívnejšie vyhľadávať možnosti, ako sa postarať o veľkú rodinu. Najnovšie je spoluzakladateľom Novomestského divadla v Stredisku kultúry na Vajnorskej ulici v Bratislave. O tom, ale aj o svojej rodine a manželstve porozprával Novému Času Nedeľa.
Váš rodinný život pôsobí priam idylicky. To je v šoubiznise, ale nielen v ňom, v dnešných časoch takmer vzácnosťou. Ako by ste svoju rodinu charakterizovali?
Pred pár dňami sme hrali takú hru: zobrali sme si všetci papier a pero, a každý mal o tom druhom napísať pár viet. Čo má na ňom rád, čo si na ňom váži a v čom ho obdivuje. Potom sa papiere posúvajú, až nakoniec príde k poslednému členovi rodiny a každý si to prečíta. Bolo to prekrásne! Všetci sme si poplakali a uistilo nás to, že sa máme veľmi radi a sme milujúca rodina.
Sú aj také momenty, že aj vy - večne usmiaty - strácate úsmev z tváre?
Máme tri dievčatá a najmladšieho chlapca. Ten má teraz dva roky. Keď začne pišťať, škriekať, vrešťať, tak behom chvíľky rozladí celú rodinu. Poznáte to, najlepšie je to v aute! Tešíme sa, keď už bude vedieť rozprávať.
Mať v dnešnej dobe štyri deti nie je úplne bežné. Bol to váš plán alebo to tak jednoducho prišlo?
Vo svojej one man show Ocko s obľubou hovorím, že sme neplánovali ani jednotku, nieto ešte štvorku! Ono to tak prišlo. Ja som veľmi chcel deti. Mám jedného brata, tak som si predstavoval, že budeme mať dve. Potom prišlo tretie dieťa, čo je vždy také osvieženie vzťahu. No a že príde ešte aj štvrté a ešte k tomu chlapec, tak to už bol k tomu všetkému len milý bonus. Pán Eliot doslova kričal z neba, kedy ho už zavoláme! Tak veľmi chcel byť v tejto rodine. Deti si vyberajú svojich rodičov.
Je náročné mať viacčlennú rodinu?
Áno. Dnes je to už výnimočné, mať štyri deti a ešte k tomu s jednou ženou. :) Je to náročné, ale ono sa vám to všetko v živote vráti.
Udržať si partnerský vzťah pri deťoch nie je vôbec jednoduché a už asi vôbec nie pri štyroch deťoch. Mali ste s manželkou aj krízy?
Je to prirodzené ako v každej rodine. Nesvieti stále len slniečko, občas musí byť aj búrka. Dôležité je, aby sme vedeli, kde sa dá pred búrkou ukryť, počkať, využiť ju alebo jej predísť. Vždy je dôležitá komunikácia. Učíme sa to celý život.
Obdobie malých detí je pre mužov veľmi náročné - deti akosi prirodzene inklinujú skôr k mame a muž sa niekedy cíti ako piate koleso na voze. Mali ste to tak nejako aj vy?
Nie je náhoda, že rodičia sú dvaja. Keď už jeden nevládze, nastupuje druhý. Každý má svoju dôležitú úlohu. Niekto skôr, niekto neskôr. Dôležité je, aby sme teraz nič nezanedbali, aby sme sa v budúcnosti o svoje deti nemuseli toľko báť.
Pandemické obdobie je asi pre každého náročné. Ako ste s rodinou trávili lockdowny?
Tak to bolo ozaj náročné, ako pre učiteľov, tak pre rodičov. Vyzeralo to asi takto - najstaršia Vivien: ,Mamííí, ako sa to povie po anglicky?‘ Stredná Noemi: ,Mamííí, ako mám vypočítať tento príklad?‘ Najmladšia Timejka: ,Mamííí, ako sa píše veľké písané D?‘ A do toho ja: ,Mamííí, Elinko sa zase posral!‘ Viete si to asi predstaviť - cirkus Humberto! Obdivujem všetky ženy-mamy, že to zvládajú.
Spoločnosť je aktuálne veľmi polarizovaná na tých, ktorí sú za očkovanie, a tých proti. V ktorej skupine ste vy?
Netušil som, že toto bude taká chúlostivá téma. Keď sme boli malí, nikto sa nás nepýtal a automaticky nás zaočkovali proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu, detskej obrne, osýpkam a čo ja viem, čomu ešte. Dnes sme veľkí a nezostáva nám nič iné, len dôverovať odborníkom, že očkovanie ľudstvu pomôže aj v budúcnosti.
