Vladimír Tomčík sa dlhodobo venuje histórii Bratislavy, pričom sa špecializuje práve na jednu z najpríjemnejších vecí v živote - jedlo a pitie. Prezradil, aké boli stravovacie návyky v minulosti, čo jedli poddaní, čo vyššia vrstva. Vysvetľuje, že vďaka svojej polohe mali Prešporáci k dispozícii kvalitné ryby, divinu či víno a metropola bola ovplyvnená až deviatimi európskymi kuchyňami. Mnohé recepty prichádzali až z Ameriky.
Podľa Vladimíra Tomčíka formovalo v minulosti gastronómiu hlavného mesta deväť rôznych európskych kuchýň a najsilnejší vplyv mala prekvapivo turecká kuchyňa. Bratislava bola dlho korunovačným mestom a pri habsburskom dvore bol španielsky protokol. „Odtiaľ pochádza napríklad ,španielsky vtáčik´. Vďaka Čechom sa napríklad doteraz je kačica s knedľou, u nás či v Maďarsku sa kedysi jedla so zemiakmi. Guláš sa prvýkrát spomína až v roku 1879,“ hovorí historik.
Z nášho regiónu pochádza oregano, ktoré je dnes neodmysliteľnou súčasťou talianskej kuchyne. Pred objavením Ameriky sa jedol najmä chlieb a kaše, neskôr bola strava bohatšia. Vyššia vrstva si mohla dovoliť koreniny, no vtedajšie recepty by nám nechutili, keďže to s korením občas preháňali. „Všetky chody sa dávali na stôl naraz. Základom boli čerstvé mäso, ryby a víno,“ vysvetľuje historik. Okrem vína sa pilo pivo. „Voda v studniach bola často škodlivá, kontaminovaná, v pive bola však voda prevarená. A navyše, pivo bolo, na rozdiel od vína, pôstnym nápojom. Preto ho vo veľkom varili aj mnísi,“ uviedol historik.
Tomčík uvádza, že do objavenia Ameriky to bolo v podstate všade rovnaké. „Jediný rozdiel bola severo-južná hranica, keď na severe sa pilo pivo a používali sa bravčová masť a maslo, a na juhu sa používal olivový olej a pilo sa víno. V Bratislave máme šťastie, že sme boli presne v strede, preto pijeme všetko,“ uzavrel historik.
Čo jedli na sviatky
Na Štedrý deň katolíci dodržiavali pôst, evanjelici mohli jesť aj mäso. Polievka mohla byť kapustnica, hubová, šošovicová, samozrejme aj rybacia. Ako hlavné jedlo sa podávala ryba, avšak nie so zemiakovým šalátom. Ten prišiel až po druhej svetovej vojne. Niektorí dodržiavali zásadu, že na Štedrý deň bolo jedlo „beznohé“, čiže ryba, na Prvý sviatok vianočný dvojnohé, teda hydina, a na Druhý sviatok vianočný štvornohé, teda bravčovina. Jedno jedlo malo byť varené, druhé pečené a tretie vysmážané. Na Nový rok sa zvyky, čo sa týka jedla, nedodržiavali, keďže kedysi nebol považovaný za sviatok. Iba polnoci sa zvykla jesť kapustová polievka.
