Tento naratív preberali tamojšie médiá, vzdelávacie inštitúcie, a dokonca aj pravoslávna cirkev. V utorok to napísal americký denník The New York Times (NYT), ktorý tvrdí, že Kremeľ prirovnáva súčasnú situáciu na hraniciach s Ukrajinou k obrane vlasti pred nacistami počas druhej svetovej vojny.
"Teraz, keď Rusko zhromažďuje jednotky na ukrajinských hraniciach, čo podnecuje obavy Západu z blížiacej sa invázie, je ruská spoločnosť neustále militarizovaná pod vedením prezidenta Vladimira Putina," napísal NYT.
Ruský laureát Nobelovej ceny mieru a šéfredaktor nezávislých novín Novaja gazeta Dmitrij Muratov si myslí, že tamojšie úrady "aktívne predávajú" myšlienku vojny.
"Tí, ktorí sú ovplyvnení agresívnym marketingom, si začínajú myslieť, že vojna je prijateľná," citoval NYT Muratova.
Hoci podľa The New York Times nedochádza v Rusku k "žiadnej narastajúcej vojnovej horúčke", existuje veľa náznakov, že tamojšia vláda pestuje v spoločnosti "pripravenosť na konflikt". NYT konkrétne spomenul napríklad štvorročný program v hodnote 185 miliónov amerických dolárov, ktorý Kremeľ spustil tento rok a ktorého cieľom je "drasticky zvýšiť vlastenecké vzdelanie" Rusov, vrátane plánu prilákať najmenej 600.000 detí vo veku osem rokov, aby sa pripojili k "jednotnej armáde mládeže".
"Dospelí dostávajú vštepovanie zo štátnej televízie, kde sa vysielajú politické relácie. Jedna sa volá – Moskva. Kremeľ. Putin. – a prináša príbeh o fašistickom prevrate na Ukrajine a o Západe, ktorý sa usiluje o zničenie Ruska," píše NYT.
Alexej Levinson – vedúci sociokultúrneho výskumu v Analytickom centre Jurija Levadu, známeho aj ako Centrum Levada – tento trend nazýva "militarizáciou vedomia Rusov". V pravidelných prieskumoch centra sa ruská armáda v roku 2018 stala najdôveryhodnejšou inštitúciou v krajine a prekonala dokonca aj prezidenta. Tento rok podiel Rusov, ktorí hovoria, že sa obávajú svetovej vojny, dosiahol až 62 percent. Ide o najvyššiu úroveň zaznamenanú v prieskumoch od roku 1994.
"To neznamená, že by Rusi privítali krvavé územné dobytie Ukrajiny. Znamená to však, že mnohí by boli schopní akceptovať, že Rusko sa nachádza v existenčnom súboji s inými mocnosťami, v ktorých je použitie sily možnosťou," povedal Levinson pre NYT.
V prieskume Centra Levada zverejnenom minulý týždeň až 39 percent Rusov uviedlo, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou je buď nevyhnutná, alebo veľmi pravdepodobná. Polovica uviedla, že za nedávny nárast napätia sú zodpovedné Spojené štáty a Severoatlantická aliancia (NATO). Iba štyri percentá opýtaných uviedlo, že na vine je samotné Rusko.
"Presvedčenie celej spoločnosti, že Rusko nie je agresorom, odráža základnú ideológiu, že krajina vedie len obranné vojny. Vláda dokonca vyčlenila peniaze na filmy, ktoré sa zaoberajú touto témou. V apríli ministerstvo kultúry rozhodlo, že historické víťazstvá Ruska a ruské mierové misie patria medzi prioritné témy pre filmových producentov, ktorí žiadajú vládne financovanie," píše NYT.
Denník v tejto súvislosti oslovil ruského filmového kritika Antona Dolina, ktorý povedal, že ruská kinematografia často pracuje s myšlienkou, že Rusko je mierumilovná krajina permanentne obklopená nepriateľmi.
Niektorí analytici sa obávajú, že "eskalujúca vojenská rétorika" kladie základy toho, čo by Rusko v prípade vojenskej akcie označilo za "obranný zásah" na ochranu svojej bezpečnosti a rusky hovoriacich ľudí na Ukrajine, uzatvára americký denník.
