Vidím problém v tom, čo všetko môže byť nepravdivá informácia
Tomáš Strémy, vysokoškolský pedagóg, Právnická fakulta UK Bratislava
Považujete zavedenie trestného činu šírenia nepravdivej informácie za správne?
- Odbornú skutkovú podstatu už Trestný zákon obsahuje, a síce v podobe trestného činu šírenia poplašnej správy v zmysle ust. § 361 Trestného zákona. Podľa môjho subjektívneho názoru je aktuálne znenie skutkovej podstaty trestného činu šírenia poplašnej správy koncipované dostatočne široko na to, aby obsiahlo úmysel zákonodarcu postihovať šírenie dezinformácií v trestnoprávnej rovine.
Aká je teda novinka, ktorú Kolíkovej návrh prináša?
- Nóvum, ktoré so sebou skutková podstata trestného činu prináša je spôsob, akým možno naplniť objektívnu stránku dotknutého trestného činu, a síce spôsob konania spočívajúci vo „vyrobení“ nepravdivej informácie.
Malo by sa podľa vás trestať šírenie hoaxov v trestnom konaní?
- Zastávam názor, že vhodnejšou cestou ako postihovať šírenie dezinformácií by bola cesta novelizácie už existujúcej skutkovej podstaty šírenia poplašnej správy. Osobne vidím možné diskrepancie súvisiace so zavádzanou skutkovou podstatou najmä v rovine aplikačnej praxe. Podľa môjho názoru by si dotknutá skutková podstata šírenia nepravdivej informácie vyžadovala ďalšie precizovanie, samozrejme za predpokladu, že zákonodarca by sa rozhodol uprednostniť zavedenie novej skutkovej podstaty pred novelizáciou existujúcej.
Kde vidíte najväčší problém pri novom návrhu?
- Subjektívna stránka novej skutkovej podstaty trestného činu šírenia nepravdivých informácií vyžaduje v rámci § 361a TZ úmyselné zavinenie, pričom v rámci § 362 TZ postačuje dokonca zavinenie z nedbanlivosti, čo podľa môjho názoru bude v praxi spôsobovať problémy práve pri dokazovaní subjektívnej stránky, a to najmä v prípadoch, ak by podozrivý bol presvedčený o pravdivosti a autenticite určitej informácie. Ako osobitne problematické hodnotím najmä vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za nedbanlivostné šírenie nepravdivých informácií podľa § 362 Trestného zákona. Vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za nedbanlivostné šírenie nepravdivých informácií podľa môjho názoru zasahuje do ústavnoprávnej roviny základných ľudských práv a slobôd intenzívne. Najkritickejšie percipujem absenciu objektívneho hodnotiaceho kritéria pravdivosti informácie. Navyše z hľadiska vyhodnocovania pravdivosti informácie je potrebné mať na pamäti aj prípady, kedy sa informácia, ktorú bolo možno pôvodne označiť za nepravdivú ukáže vplyvom technického pokroku ako pravdivá. Ďalšou nezodpovedanou otázkou ostáva, ako sa orgány činné v trestnom konaní vysporiadajú s rozlíšením nepravdivej informácie od napríklad hodnotiaceho úsudku, a čo všetko možno považovať za nepravdivú informáciu, resp. akej kvality by nepravdivá informácia mala byť, aby bolo možné jej pôvodcu alebo rozširovateľa trestne stíhať.
